krst [k(e)rst, krist, krest] m 1. cirk. obrad prijatia do kresťanskej cirkvi, pri kt. krstenec dostáva meno: na swatem krstu (!) (SM 1479); o krstie swatem (BAg 1585); hrých prwny skrz krest býwa zhlazeny (CC 1655); tso jesz znak u krisztu (MCa 1750); pri kerste swatym (KW 1775); rodny list w sobe obsahowati mussy swetkuw krstu, krsnych rodičuw (WZ 1797); pokórne prigal krst (BlR 18. st) 2. akt prijatia do cechu al. inej organizácie: (pláteníci) kdy po prve se svym tovarem sem prichazeji a od tak nazvaneho krstu skrz privilegium aby v tej veci exceduvali a vystupovali (B. ŠTIAVNICA 1706 CM); -ový príd k 1: z wodu krstowu očisstenj biwagu (KT 1753) L. guž ho wede ke krstowég studňi (BN 1796) ku krstiteľnici P. tpn Kyrsthyenyen ( 1473 V. Kršteňany VSO)