smrad -u m. zápach: neznesiteľný s., s. z výfukov, zacítiť s.
● expr. stratiť sa ako s. rýchlo a nenápadne;
smrad -a mn. -i m. živ. pejor. nadávka: starý, hnusný s.!
smrad -du pl. N -dy m. (zápach)
smrad -da pl. N -di m. (o človeku)
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebník • expr.: darebák • lump • lumpák • lotor • špinavec • špina • pejor.: naničhodník • ničomník • nehanblivec • mizerák • smrad • hnusoba • hnusota • hnusák • hnusník • oplan • niktoš • pejor. zried. podlina (Jesenská) • hovor. pejor. gauner • expr. zried.: ohavník • ohavec • odporník • hrub.: sviňa • kurva
smrad 1. p. zápach 2. p. podliak
špinavec 1. špinavý človek • zamazanec • zablatenec • umazanec • expr.: zafúľanec • zabrýzganec • zahnusenec • ufúľanec • zamastenec • hovor. expr.: zababranec • ubabranec • zagebrenec • ušubranec • gebroš • upískanec • bridoš • pejor.: smrad • smradľavec • smradúch • smradliak • bzdocha • tchor • šubroš • nár. bzducháň • hrub. zasranec
2. p. podliak
zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy • smrad: smrad výfukových plynov • pach: pach potu • puch (silný zápach): pivničný puch • zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu • výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary • zried. záhor (pach po niečom rozpálenom)
smrad1, -u m.
1. nepríjemný, odporný zápach: sírny, olejový s.; Z domov vychodí smrad. (Kuk.)
● Stratil sa ako smrad rýchlo a nenápadne.
2. expr. smradľavá vec: Mok beží hrdlom. Potom zamračenie a odkašlanie: Prekliaty smrad! (Vaj.);
smradík, -a m. zdrob. expr. oslab.
smrad2, -a, mn. č. -i m. pejor. (v nadávkach) špinavec: Chyť sa, smrad! — zasyčal mu do ucha. (Hor.)
smrad ž 1. nepríjemný, odporný zápach: nos wony wune a smrady (OP 1685); paedor: smrad z noch (NP 17. st); octem wimywal-ly by usta, zubuw bolest kroty a smrad ustny zapuzuge (HL 17. st); taki smrad bol w Koziarkineg chisski, ze y od toho smradu fatens onyezdrawela (KRUPINA 1726); kože pro weliky smrad w jatkach držane bity nemagi (CA 1727); z mrtwých ťel smrád wycházat bude (KB 1756); komare odpudiš smradem s paleneg sirky (PR 18. st); x. pren nic gine pry njch, gedine pichy smrad se nachazj (WO 1670) nevhodnosť, odpornosť; gaka bazen a strach na nas bi prichazal, kdibi sme se maly z nassych smradow pred (Bohom) spowedat (MiK 18. st) z hriechov F. čjm se leyno wjce prtj, smrad se wjce w nose krutj (SiN 1678) zasahovať do nepríjemných záležitostí sa neoplatí 2. smradľavá, páchnuca vec: zadny czlowiek ma swuoy smrad neb swu wodu w sweho suseda dwuor westi (ŽK 1473); taďe, kaďe lude choďa, smradow ňewiliwag (GV 1755); exanior: hnúg, smrad wyléwám; colluvies: sspina, smrad, stoka (KS 1763); co bi sa wssetky smrady, necistoty do gedneg hromady zegssly (MiK 18. st)