Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

proti

I. predl. s D vyj.

1. smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany, al. umiestnenie na opačnej strane, oproti: vykročiť, postaviť sa p. sebe; pozerať p. slnku; sedieť p. hľadisku; dvere p. vchodu; plávať p. prúdu i fraz. konať nekonvenčne; hladkať p. srsti

2. zreteľ, v porovnaní s, vzhľadom na, na rozdiel od: p. nemu je malý; úroda je p. vlaňajšku lepšia

3. spôsob (v ustálených prípadoch), v rozpore s: je mu to p. mysli, urobil to p. jej vôli, je to p. príkazu veliteľa

4. čas (v ustálených prípadoch): pustiť sa p. noci; stáť p. zime pred zimou

5. účel, na: liek p. chrípke, prípravok p. hnilobe; chystať sa p. nepriateľovi

6. prípustku, napriek: vypočul si to p. svojej vôli, šiel ta p. otcovmu zákazu

7. väzbu pri slovesách a menách s význ. nepriateľskej al. obrannej činnosti: vystúpiť p. nespratníkom, protest(ovať) p. neprávosti, byť p. niekomu zaujatý, ohradiť sa p. obvineniu

II. prísl. v ústrety, oproti: pobehol nám p.

proti prísl. i predl. s D

duch ducha D a L duchovi/duchu A ducha V arch. duchu pl. N duchovia m. 1. iba sg. D a L duchu ▶ vnútorný, myšlienkový svet, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si niečo, usmiať sa v duchu; pookriať na duchu; je mladý, slobodný duchom; som duchom s vami; aristokrat ducha; krása ducha; cibriť si ducha vzdelávať sa; umenie povznáša ducha; Vtedy ešte netušil, že sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič]
2. náb. ▶ (v kresťanskom náboženstve) Duch (obyč. v spojeniach) Duch Svätý, Svätý Duch, Boží, Pánov, Kristov Duch tretia osoba Najsvätejšej Trojice (Otec, Syn a D. Svätý): Zoslanie Ducha Svätého pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi na päťdesiaty deň po Veľkej noci a desať dní po sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo; hovor. na Ducha na Turíce
3. cirk. iba sg. ▶ nadprirodzený princíp náboženského a morálneho života, duša: povzniesť ducha k Bohu; posilniť ducha proti pokušeniam; Otcov duch mu vraždu prezradí a poprosí ho, aby sa pomstil. [M. Zelinka]
4. náb. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť majúca rozum a vôľu, ale nie telo: dobrý d. anjel; zlý d. padlý anjel, diabol
5. ▶ (v ľudových tradíciách, v rozprávkach) nadprirodzená netelesná bytosť, strašidlo, mátoha: veriť v duchov
6. iba sg. ▶ duševné schopnosti potrebné na vykonávanie niečoho; syn. nadanie, vlohy: byť obdarený duchom; vynikať duchom; rozvíjať si ducha; mať básnického, tvorivého, obchodného, podnikavého, športového ducha; Ja som prorockého ducha nemal. [M. Urban]; Nemá ti ten dar ducha na poľovačku. [P. Jaroš]
7. iba sg. ▶ povahové vlastnosti, založenie: byť rozvážneho, hĺbavého, veselého ducha; mať bojového, nezlomného ducha; Nezlomilo jej ducha to, že bola stále pod dozorom bachovských úradov. [KŽ 1954]
8. ▶ človek výnimočných duševných vlastností, osobnosť v duchovnej sfére: veľkí duchovia národa, ľudstva, doby; najväčší d. 19. storočia; bol to štátnický, vodcovský d.; osvietený d. múdry, vzdelaný človek; silní duchovia Makovický a Škarvan [Pd 1995]
◘ fraz. byť/chodiť ako bez ducha bez života, bez záujmu, byť málo aktívny; chodiť/kráčať ako duch nečujne; prísť/zjaviť sa ako duch a) nečujne, nebadane b) nečakane, zrazu; zmiznúť/stratiť sa/vytratiť sa ako duch nebadane, nečujne odísť; hodina duchov polnoc; ríša duchov záhrobie; akoby ho osvietil Duch Svätý zrazu si uvedomil, zrazu mu napadlo; ani čo by doňho zlý duch vošiel al. posadol ho zlý duch zmocnila sa ho zlosť, zúrivosť, veľmi sa rozzúril; ani [živého] ducha al. nikde ani [živého] ducha niet/nevidieť nikoho; bohatý duchom/na duchu veľmi múdry, inteligentný; byť duchom neprítomný/inde/ďaleko myslieť na iné, nesledovať, o čom sa hovorí; byť jedno telo a jeden duch úplne sa zhodovať, byť vo vzájomnom súlade; dať sa do služieb ducha oddať sa duševnej práci; chudoba ducha duševná obmedzenosť; bibl. chudobní v duchu prostí; chudobný duchom/na duchu duševne obmedzený, hlúpy; ísť/kráčať s duchom času/doby prispôsobovať sa súčasnosti; odísť/pobrať sa medzi duchov zomrieť; vypustiť ducha zomrieť; vyvolávať duchov hovoriť o niečom nepríjemnom predčasne, strašiť možnosťou, že sa stane niečo nepríjemné; vyvolávať duchov minulosti hovoriť o niečom, pripomínať niečo (obyč. zabudnuté a nepríjemné), čo sa odohralo veľmi dávno; zodpovedať duchu i litere (zákona, zmluvy) byť v súlade (so zákonom, zmluvou a pod.) ◘ parem. v zdravom tele zdravý duch o telesnom a duševnom súlade; do Ducha nepúšťaj sa kožucha a po Duchu zas dobre v kožuchu okolo Turíc
▷ v duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie v súlade s niečím; syn. v zmysle, podľa: postupovať v duchu zákona, pravidiel, tradície; v duchu vzájomného porozumenia; v duchu požiadaviek súčasnosti; v duchu kresťanskej lásky; obliekať sa v duchu módy; Mesto žilo cez víkend v duchu jesenného upratovania. [Vč 1982]; Stretnutie sa uskutočnilo v duchu fair play. [Sme 1995]; proti duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie namierené proti niečomu; syn. proti: proti duchu zmluvy, zákona, pravidiel; bojovať proti duchu podsvetia

napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • naprieky • navzdor • navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory • naprotiveň • proti • hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc • zastar.: naproti • napriekor • napriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdor • navzdory • zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť • naprotiveň • hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou • zastar.: napriekor • napriekory • nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil • proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži • cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá • pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1

naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1

na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo) • smerom do (koho, čoho) • smerom k • ku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráne • o (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štart • po (čo): išiel po vodu, na vodu • od (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavy • proti (čomu): liek proti chrípke • pri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo) • počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výlet • v (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúc • z, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňu • po (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo

od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

4. p. cez 5

proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

proti

I. predl. s 3. p. vyjadruje

1. (obyč. pri slovesách pohybu) smerovanie k niekomu, k niečomu; smerom k, oproti: dívať sa proti slnku; Dym zavial proti nim. (Hor.) Richtár vytrčí proti nemu bradu. (Chrob.) Zahrozil rukou proti nemu. (Min.) Znalecky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.)

● ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, tvrdohlavo;

2. postavenie, umiestenie osoby al. veci na opačnom konci, na opačnej strane vzhľadom na inú osobu al. vec, naproti niekomu, niečomu: Ako kohúty stáli proti sebe. (Kuk.) V zrkadle, visiacom na stene proti dverám, zazrela ženičky. (Ondr.) Hodí guľku chleba do družice, čo proti nemu sedí. (Kuk.)

3. smerovanie činnosti opačným smerom: Kráčali proti vetru. (Min.); hladiť psa proti srsti; plávať, ísť proti prúdu, i pren. myslieť, konať nekonvenčne; je mi (mu) to proti srsti nepáči sa mi (mu) to, je mi (mu) to nepríjemné; dúchať proti vetru (Zúb.) daromne sa namáhať;

4. nár. časové určenie, pred (začiatkom): p. ránu, p. jari; Sadá do saní a proti noci sa púšťa na cestu. (Urb.)

5. účel, cieľ (niečo odstrániť al. dosiahnuť): cukríky p. kašľu; prostriedok p. hmyzu; štepiť p. tetanu; Proti jedu nieto medu. (prísl.) Je to istý liek proti lámavici alebo proti úreku. (Jégé); hrnček s vodou, ktorý si každodenne prinášal proti smädu (Hruš.);

6. zreteľ, v porovnaní s, v pomere k, v protiklade k, vzhľadom na: je proti nej starý; slabý proti presile; Zvolili ho desiatimi hlasmi proti trom. — Ja si prichodím proti nej ako netrebná, neužitočná bábika. (vaj.) Jeden aj druhý úderníci, čo ja proti nim, mucha proti koňovi. (Laz.)

7. prípustku, v nezhode, v rozpore s niečím: p. (všetkému) očakávaniu; p. jeho (výslovnému) prianiu; p. (dobrému) zvyku, tónu; Ostal proti svojej obyčaji ticho sedieť. (Ráz.-Mart.) I proti otcovmu zákazu hrá synátor futbal. (Heč.); je mi to p. mysli nesúhlasím; Myslím tých nespokojencov, ktorým sú Duroška, Adásek a ich prívrženci proti mysli (Zgur.) ktorí ich nemajú radi, ktorí s nimi nesúhlasia; to je p. zdravému rozumu;

8. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (predmetový vzťah po slovesách nepriateľskej al. obrannej činnosti al. pri podstatných menách tohoto významu): útočiť, štvať, bojovať, stavať sa, vystúpiť, hovoriť, písať, protestovať, búriť sa proti niekomu, niečomu; chrániť, obhajovať, zastávať niekoho, niečo proti niekomu, niečomu; hnev, odpor, predsudky, výhrady, sankcie proti niekomu, niečomu; boj p. reakcii; protest proti nezmyselnej vojne (Jes.); Verejne ukazujú svoj hnev proti prišelcovi. (Vaj.); p. tomu nič nenamietam; Čo máš proti mne? — Čo zmôže jeden proti šiestim? (Zúb.); často s výpustkou: Som proti! nesúhlasím. Pri hlasovaní o prijatí nebol nikto proti. (Zúb.)

9. nespráv. používa sa niekedy nevhodne na vyjadrenie podmienky: „vydať lieky len proti lekárskemu predpisu“, správ. vydať lieky len na lekársky predpis; „vydať tovar proti zaplateniu“, správ. vydať tovar za hotové;

II. prísl.

1. naprotiveň, napriek: Kde môže, robí mu proti. (Ráz.)

2. v ústrety, oproti: Pobehnú si proti, padnú do objatia. (Pláv.)

proči p. proti

proč p. proti

proti, proť, protiva i protivko (proč, proči)
I.
A. predl. s D strsl, zsl, čiast. vsl vyjadruje
1. umiestnenie na opačnej strane, naproti: Stáu̯ práve proťi dverom izbením (Blatnica MAR); Proťi salašu z druhej straňe dvora stále chlieve pre sviňe (Čelovce MK); Seďeli zme proci sebe (V. Bielice TOP); Icte k temu cinteru proci kosteu̯u (Závod MAL); Postavev sa prociva nemu a dál ho nepuscev (Šípkové PIE); A pištoľig obracil na mňe a trimal ho proci mňe (Brezina TRB)
2. smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany, oproti: Krava z velkíma paprčiskáma kráčala proťi nám (Králiky BB); Viskočiu koťužňík (pes) proťi ňej (Dvorníky KRU); A tí jeleňi išli proci ňemu (Záh. Bystrica BRA); Išel procifko mňe a podal mi ruku (Dúbrava LVO)
3. zreteľ, v porovnaní s niekým al. s niečím: F tej Amerike to celkom inuo podňebé proťi tutejšiemu (Dol. Lehota DK); Ti si ale filozóf, Mišo je trt proťi ťebe (Ludanice TOP); Proci ňemu bola ze zdravím velice zle (Svätoplukovo NIT); Procivá loňejšku sú úrodi pekné (Bošáca TRČ); Dnešňí dobu sa dá konc inádž žit proťi starej republice (Kopčany SKA); Uš co taki gadžo zna proci takomu iňdžimiroj? (Vranov)
4. čas, pred (začiatkom): Proťi ľetu zme bes krmu zostaľi (Dol. Lehota DK); Néďi proťi noci nigďe (Revúca); Kam biz išól taktok proci noci, ostaneš tu spat! (Zvončín TRN)
5. účel, cieľ: I čäj z božieho bičä bívau̯ dobrí proťi chorobe (Žaškov DK); Poraťťe mi ňiečo proťi tímto pluhavím bradoviciam! (Hliník n. Hron. NB); Orechoví lizd je dobrí proti blchám (Mur. Dl. Lúka REV); Živin ohňom poprašujeme hrozno proťi ťej pľiagi ódiumu (Pukanec LVI); Stríka sa proťivá molnatosťi (Ludanice TOP); Že to pomahá proťi rakoviňe (Chocholná TRČ); Uvareu̯ si centálije proťi boľeňú žalutka (Bánovce n. Bebr.); Špricuvali aš šťirikrát proťi pernostóre (Lapáš NIT); Oňi použili proťivá nám zbraňe (Kopčany SKA); To dochtore ňeznaju, co žolti koreň proci žoltačke (Rozhanovce KOŠ)
6. prípustku, v rozpore s niečím: To je proci jeho náturi (Bošáca TRČ); Má ďieuča také, čo je proťi vóli evanďelička (Svätoplukovo NIT)
7. zacielenie nejakej (často nepriateľskej al. obrannej) činnosti na nejakú osobu al. vec: Svokra bola proťi ňemu, aľe svokor mu nadŕžau̯ (Socovce MAR); Tí, čo boľi proťi ňin, boľi uš skovaní za jednim humnom (Krupina); Podhuckívá jú furt proči mne (Mníšany REV); Biu̯ proci temu (Záh. Ves MAL); Sú ešče takí ludié, čo su prociva tomu (Kočín PIE); On furd broji proci mňe (Markušovce SNV); Sin ňema izdz ňigdaj procifko ocovi (Spiš. Štvrtok LVO); Ľem un sam bil procifko temu (Dl. Lúka BAR)
8. smerovanie činnosti opačným smerom: Dolu srazom uviazal za fúrú poriadní jedloví škvár proci srsci a ešče recazú zahamoval zadňie koľeso (Brvnište PB)
9. spôsob: Oštrngľu spraví aj kresačka, keť krešeš proti srsťi dreva (Pukanec LVI)
10. väzbu pri slovesách s významového okruhu bojovať: Dolňičaňia hraľi fodbal proťi horňičanom (Pečenice LVI)
B. predl. s G čiast. vsl vyjadruje
1. umiestnenie na opačnej strane, naproti: Biva procifko nas (Studenec LVO); Napretku preci domu śedzeľi chlopi (Ličartovce PRE)
2. smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany, oproti: Išľi zme prodž ňeho, aľe un śe nam vihnul (Sabinov)
3. väzbu pri slovesách a menách s významom nepriateľskej al. obrannej činnosti, odpor proti niečomu: Sin idze procifko oca (Studenec LVO); Barz išol proci ňeho, ta śe ňenavidzeľi (Sabinov)
II. prísl. v ústrety, oproti: Aňi nán ľen proťi ňigdo ňeprišou̯ (Lišov KRU); Išiél na konoch, tu mu išli kone proci, tí mu vešli medzi voli (Beckov NMV)

protiva p. proti

protivko p. proti

proť p. proti

prociv p. proti

proti
I. predl s D vyj.
1. smer k niekomu al. niečomu, smerom k, oproti: kocze proty bassowy posslu (ZVOLEN 1575); liď židowský s palmámy nábožňě proťi tobe wyssel (CC 1655); contraeo: proty ňekomu gidem (KS 1763);
x. pren yá pozdwjhnem ruku mú proty nym (KB 1756) potrestám ich
2. postavenie al. umiestnenie osoby al. veci na opačnom konci, na opačnej strane vzhľadom na inú osobu al. vec, naproti niekomu, niečomu: bratia kupili tretu cžiastku zeme, to gest pol quentina, ktery gest w strani nad Maletinom proti Kysselowy (P. ĽUPČA 1567); ya som chodywal do tych zahrad robywat, ktere boly proty skale (TRENČÍN 1613); more rostlo, y bylo se nadymalo proty nym (KB 1756); dwa penasski toliko dala wdowa ta, kteru uzrel Kristus sedici proti pokladnicy (SJ 18. st); napiš tato gmena na druhu stranu proťi ffigure (RG 18. st)
3. smerovanie činnosti opačným smerom: gestlj pany ode mne zadatie teho, to zadatie samy proty sobie (B. BYSTRICA 1596); Thébas nazywali králowskú rezidentiu, ku ktereg proti riece sslo se (PT 1778); kdi chcess osuti zehnati, wezmi dobri popel, deleg luch a tri mu (koňovi) po sersti y proti sersti (RG 18. st);
x. pren p. vode plávať, brodiť zbytočne sa namáhať: s panem gsaud mit, protj wode brodit welmi tessku pracy da (BV 1652); contra torrentem niti: darmo ge proti wode plawati (KrG 1704); anj prstem protj němu nehnutj (MP 1718) nič nepodniknúť
4. účel, cieľ niečo odstrániť: lekarstwj proty bolenj hlawj (KoB 1666); oleg proti zatrwrdeney slezine (RT 17. st); swiecze proti burcze na wežu 30 den (ŽILINA 1718); suffibulum: bjly oďew, kteri ženi proty déssťu na krk aneb na hlawu prikrywagú (KS 1763)
5. zreteľ v porovnaní s niekým, niečím v pomere, v protiklade k niekomu, niečomu: cžlowek swú múdrosti sspatný gest proťi twé welebnosti (CC 1655); proti lonejšiemu roku dežmy vyše pol štvrta zlateho nam pribulo (K. PODHRADIE 1725 LP); proťy gedneg hwezdy taka ge cela zem gak malý punctyk polachčeni in f 94 x 28 (B. BYSTRICA 1775 CM)
6. rozpornosť, v nezhode, v rozpore s niečím: o tych kterzi proti swe cztij czini (ŽK 1473); W. M. prossym, zeby proty W. M. mysly nebylo, ze sem chyru nedal, nebo odnykul sem chyru nemal (ANTOL 1571); skutky a učynky proti čistote a ssestemu prikazani božimu (TC 1631); violare amicitiam: proty pratelstwu činiti (KS 1763); syn sečku w den nedelny rezal, co gak proti prikazanj božjmu, tak y swetskemu znege (PONIKY 1793)
7. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (pri slovesách a menách nepriateľskej al. obrannej činnosti): muz gma gemu pomoczy proti wssiemu swym muzstwim (ŽK 1473); gednany czyneho gest proty Martynowy (SUČANY 1579); pan Repa proti Gelenie takowuto wedl žialobu (HLOHOVEC 1592); gedna nepoctiwa osoba proty šiestemu prikazanj bozkemu prestupila (KRUPINA 1642); gestly by ktery z bratuw proty swemu cechu swewolne a wssetečne učynyl, ma pokutowan byty (CA 1698); wssetka dedina bola sa zhovorila proti panom (RAKOĽUBY 1724); instans se declarowal, že on protj prawu njcz zleho nemluwy (MARTIN 1731)
8. vzťah, pomer k niekomu, niečomu: werym, ze thv krestyanskv laskv prokazete V. M. proty ney y mne (DIVIAKY 1595); oswyczeny pane, pane proty swým unyženym a poddaným služebnykom wždy laskawý (BYTČA 1615); lasku swu synowsku proty nyeg prokazaly (ZORKOVCE 1688); každy cechowny brater ma gity na offeru a swu wdecžnost proty kazatelowy swemu proukazaty (CA 1712); (Kristus) z welikeg lasky, kteru mal proty nam, rad umučzeny prigal (WS 18. st)
II. prísl
1. naproti: versus: proty (KS 1763); adversus: proti (ML 1779)
2. na odpor: od mophtiho jest namlúvan, dluho on a pevňejšéj stál proťi (BR 1785)