pol neskl. čísl. zákl. zlom. polovica, polovička: p. pecňa chleba; p. vagóna uhlia; p. roka; je p. deviatej; o p. roka; p. druha hodiny jeden a pol; p. treťa metra dva a pol
● nepovedať ani p. slova nič; počúvať na p. ucha nesústredene; hovoriť na p. úst a) nedbanlivo b) neochotne; čistota p. života (porekadlo)
pól -u m.
1. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os: severný, južný p.
2. fyz. miesto sústredenia magnetických, elektr. síl telesa
3. elektrotech. vstup al. výstup elektr. prúdu: kladný, záporný p.
● byť, stáť na opačnom p-e mať krajne odlišné stanovisko;
pólový1 príd.;
polárny príd. k 1: geogr. p. kruh rovnobežka na 66. st. 30. min.; p-a noc (za polárnym kruhom) obdobie, počas kt. Slnko zostáva viac ako 24 hod. pod horizontom
dvaapolkrát, dva a pol ráz čísl. násobná príslovková
jedenapolkrát, jeden a pol ráz čísl. násobná príslovková
pol neskl. čísl. zlomková substantívna
pól pólu L póle pl. N póly m.
dvaapolkrát, dva a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ násobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom dva a pol: d. vyššia hodnota; d. menšia osevná plocha ako vlani; do tohto suda sa zmestí d. viac vody; od začiatku roku stúpol počet návštevníkov d.
jedenapolkrát, jeden a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ násobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom jeden a pol: úmrtnosť stúpla j.; zisk spoločnosti sa zvýšil j.; elektrický motor s j. vyšším výkonom; náklady na výrobu vzrástli jeden a pol ráz
osemapolkrát, osem a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 8 1/2, osem a pol: auto prešlo okruh presne o.; za desať rokov stúpla cena autobusov viac ako o.
päťapolkrát, päť a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 5 1/2, päť a pol: p. dlhšia turistická trasa; územie je p. väčšie ako Slovensko; počet zákazníkov využívajúcich mobilné dátové služby vzrástol v priebehu roka p.; susedná obec je rozlohou päť a pol ráz menšia ako naša
pól -u m. ‹g›
1. geogr. priesečník zemskej osi s povrchom zemegule: severný, južný p.; p. mrazu, zimy miesto s najnižšou teplotou na zemskom povrchu; geofyz. geomagnetický p. priesečník osi geomagnetického dipólu s povrchom Zeme; astron. svetový p. priesečník svetovej osi so svetovou guľou; p. ekliptiky bod na oblohe, ktorého astronomická šírka je 90°
● stáť na opačnom p-e mať protichodné názory
2. mat. začiatok polárnych súradníc, dôležitý bod na orientovanej krivke al. ploche
3. fyz. magnetický p. miesto, na ktorom je sústredené magnetické množstvo; eltech. koniec vývodu elektrického zdroja; kladný, záporný p. časť magnetického obvodu indukčných strojov;
pólový1 príd.: astron. p-á vzdialenosť vzdialenosť hviezdy od pólu, t. j. doplnok deklinácie do 90°; biol. p-é teliesko polárne teliesko, pólocyt; eltech. p. nadstavec, p-á spojka týkajúca sa pólu v elektrickom stroji
pól bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os • zastaráv. točňa: severný, južný pól, severná, južná točňa
pol jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovica • polovička: stačí nám pol, polovica, polovička chleba • hovor. polka • zastaráv. pola: kúpiť polku masla • mat. zastaráv. polovina
pol
I. čísl. neskl.
1. polovica, polovička (pomenovanie meraného predmetu je v 2. p., keď celý výraz má platnosť nominatívu alebo akuzatívu; inak je v tom páde, ktorý vyžaduje väzba): p. chleba, jablka, p. domu, p. dediny, p. mesta, p. sveta, p. cesty; p. hodiny, p. dňa, týždňa, mesiaca; p. roka, p. storočia, p. života; p. kila (mäsa); p. triedy polovica žiakov v triede; Za pol hodiny zjedná pol dolára na hodvábe. (Jes.) Čistota pol života (zdravia). (úsl.); za pol ceny (Tim.); V pol otázke už ochotne odpovedá. (Taj.) Vzal na pol voza suchého raždia. (Hruš.) Prisadol na pol stoličky. (Jes.) Vonku je už do pol kolien snehu. (Bedn.)
● hovor. počúvať, vypočuť niekoho, niečo na pol ucha bez záujmu, nedbalo; odpovedať iba na pol úst (Laz.) ledabolo, nedbalo; odvrknúť niekomu z pol pleca (Jes.) ledabolo, neochotne, nevrlo; ani pol slova! mlč!; Katrena len tak pol okom mihla po nás (Fig.) krátko, rýchlo, letmo.
2. v spojení s radovými číslovkami (ktoré majú nesklonnú mennú podobu druha, treťa, štvrta atď.) vyjadruje počet jednotiek označený radovou číslovkou zmenšený o polovinu jednotky: pol druha = 1 1/2, pol treťa dva a pol; To bolo vedno vyše pol druha metrického centa. (Hruš.) Po pol treťa hodinovej chôdzi ledva som sa vtisol do fary. (Tat.) Od peňazí ešte vše platia pol piata (Taj.) štyri a pol percenta; pri udávaní času: o pol dvanástej, o pol jednej; Okolo pol štvrtej Samko vstal. (Taj.) Kúrime tu obyčajne ráno o pol šiestej. (Sev.)
II. prísl. zried. napolo, napoly, polo: Spí si večným snom devica pol plačúca, pol smejúca. (Horal)
pól, -u 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os, točňa: zemský p.; geogr. severný, južný p.; pren.: Gabica stála vždy na protivnom póle mojich tvrdení (Jégé) mala opačný postoj. My sme ľudia z dvoch spoločenských pólov (Bod.) tried.
2. miesto, na ktorom sa sústreďuje účinok magnetických al. elektrických síl telesa: fyz. magnetický p.;
3. el. tech. koncová svorka elektrického zdroja: kladný, záporný p.;
4. geom. druh základného bodu pri grafickom riešení úloh: p. priamky, kružnice;
pólový príd.: p-á os zemegule; p-é nástavce elektromotorov
pól m. nov. bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os: Mój ňebohí apa hovoriévali, že ke_ca odvalí na severnom póli kuz ladu, tedi je takáto tuhá zima (Lapáš NIT)
pol neskl. čísl. zákl. (pól, pul, púl, pú, pov, póv) 1. csl polovica z celku, polovička: Pou̯ dňa zme mláťiľi (Bodorová MAR); Uš pól hodini na nu čakám (Val. Belá PDZ); Na veselí sa na jenného človeka rátalo na polievku pov litra vodi (V. Maňa VRB); Za pú_roka naroste pod núš (Rozbehy SEN); Já sem mieu̯a tri roki aj púl, ked mia mojí roďiče odešli do Ameriki (Kuchyňa MAL); Šag nevipev len póv deca, od toho nemohóv bid napití (Šípkové PIE); No a jag zme uš toto konope potlukľi, ta zme i pol dňa šedzeľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Pul śviňi, to bok slaňiňi (Dl. Lúka BAR) L. pul koruni (Solivar PRE) - päťdesiat halierov; pol mešačka (Smižany SNV) - druhá fáza mesiaca F. ripág má na pou̯ rífa (Zvol. Slatina ZVO) - je hubatý, papuľnatý; cistota pou̯ života (Bánovce n. Bebr.) - kto dbá na čistotu, je zdravší; ňepovedaď aňi pou̯ slova (Rim. Píla RS) - nevyjadriť sa, zostať ticho; ot poli zadarmo (Lukáčovce HLO) - veľmi lacno 2. csl v spoj. s radovými číslovkami v mennej podobe vyjadruje počet jednotiek označený radovými číslovkami zmenšený o polovicu jednotky: Abi tag_od vrchu vo jedno pou̯ druha metra dolu višie to mohou̯ šetko okolo opklásť (Tek. Breznica NB); Jano bou̯ mlačí pou̯ treťa rokou od ňeho (Ozdín LUČ); A na našich konopiskách sa nám bou̯ jačmeň uroďiu̯ tag eno pou̯ štvrta metra (Čelovce MK); Ket scete, že to bude ale pol druha hona, že dostanete viplacené (Ružindol TRN); Primár povidá, že stríčku, vi ste to mieli miet uš púu̯ treca roka operované (Smrdáky SEN); Do karčmi śe jim vešlo pul treca chlopa a to eśči temu trecemu peti stirčeľi vonka (Kvačany PRE); Toten hlapedz, varuj het, pul druha roka mal (Buglovce LVO); A to tak puldruhej hodzini bul (chlieb) tam f pecu (Nemešany LVO) L. pou̯ druhá, pou̯ treťá (Dol. Lehota DK) - pol druhej, pol tretej (pri určení času); pú štvrta roka (Lopašov SKA), pul štvarta (Buglovce LVO) - tri a pol (roka); s_pul na pul (Prešov) - na dve rovnaké časti, na polovicu F. robi tam pul druha chlopa (Závadka SAB) - expr. malý počet ľudí
pov, póv p. pol
pul, púl p. pol
pú p. pol
pól m gr geogr bod na povrchu Zeme, ktorým prechádza zemská os: (krajiny) kteryž wzdaleny od polow a ekwatora gsu (KrP 1760) L. Amerika roztachnuta gest od obrúče pola hornjho až do obrúče pola spodnyho (KrP 1760) od severného do južného polárneho kruhu
pol [pol, pôl, púl, pou] čísl neskl 1. polovica, polovička: od rychtarstwy panu plat pugde ssest mericz y pol (BUDATÍN 1478 SČL); przisudili gsu syrotam geden pruth roli a manzelowy puol pruta roli (ŽILINA 1492); (porúčam) Petrowi pol humna y zahrady za humnem puol (P. ĽUPČA 1551); messtenin kupil pol echtle zemy (JELŠAVA 1595); mlynar od pol korce (obilia) nema wyce wzety než babku (ŠTÍTNIK 1610); učeň pry prepusstany powynen bude daty cechu poctywemu pou gechtla pywa (CA 1698); s každeg warky sladcy budu powinny po puol okowu kwasnycz wydawat (DUBNICA n. V. 1719); na pol tware zle bol a usta nakriwenye k uchu mal (KRUPINA 1739); donésel ďíťa swe na krst o púl zime w mechu (BU 1795) uprostred zimy L. p. noci polnoc: y w nocy tam zustawal a někdy s pol nocy o gedneg, o trach sem ho tam wydala (ZVOLEN 1640); když giz pul nocy se bilo pominulo, wssichni welmi drjmat začali (VP 1764); p. poludnia doobedie, dopoludnie: prissla krome o pol poludnyi dnuka (KRUPINA 1740); pribljžowal sem se k Dámasku o púl poledňu (KB 1756); semestre: půl leta (VTL 1679) polrok; p. neba, zemi, kolečka, okrúhlosti astron horizont, zenit: horizon: wymezuwánj okem krag sweta, okoló zemi a neba obgatj, púl neba; zenith: nagwetssy nebe nad nama, púl neba; hemisphaerium: púl neba, púl zemi, púl kolečka, púl okrúhlosti (KS 1763); Cherronesus: púl ostrowu polostrov (KS 1763); na pol umrlí som od strachu (DS 1795) polomŕtvy; nechať na p. čo (o reči, konaní) prerušiť: aliqvem interfari: ňečj reč na púl necháti; interrumpere colloqvia alicujus: smlúwaňá ňečí z druhym na púl neháti KS 1763 F. limis oculis aspicere: na púl oka hleďetj (KS 1763) žmúriť; kregčjr musý na pou wagcy žiti (BrV 1799) je chudobný 2. v spojení s radovými číslovkami v mennej podobe vyj. počet jednotiek označený radovými číslovkami zmenšený o polovicu jednotky: ktoz swe prawo przestupil zlodiegstwim anebo lupezstwim a nagdu pod nim pol cztwrta penize, gde gemv o ruku (ŽILINA 1473); pan Jan a pan Bartholomieg na tich klenotiech magi pul dessata sta zlattich (Č. KAMEŇ 1507 SČL); we troch mageroch prinajmien na puol druha sta dobytka muože sa držatt (s. l. 1616); susek nowy, w kterem gest mukj pol osma korcza (PÚCHOV 1710); curiu pusstam panu šwagrowy w pol sstwrta sto zlatich, id est fl 350 (B0ŠANY 1739); -ový príd k 1: serrati: na polowy obraz bite penjze dawno (KS 1763) s vyrazenou jednou stranou mince
pol m poľ pohlavie: magic pozor na diewčy pol, ze musila šatečky potrebne sobe kupowaty a nabiwaty (ŽILINA 1656)