plynný2 príd. plynulý, súvislý: p-á reč;
plynne prísl.: p. čítať
plynne 2. st. -nejšie prísl.
plynne 2. st. -nejšie prísl. trochu kniž. ▶ (o slovnom prejave) bez prerušení, ťažkostí, súvislým, hladkým spôsobom, bez väčšej námahy, plynulo, plynule: p. hovoriť troma cudzími jazykmi; dieťa číta p. vetu za vetou; svoj rodný jazyk zabudli a anglicky hovoria možno plynnejšie, no s chudobnejšou slovnou zásobou [P. Vilikovský]; Češtinu ovládam plynne slovom aj písmom. [InZ 1999]
plynný2 príd. plynulý, súvislý: p-á reč; p. vývin;
plynne prísl. plynulo, súvislo: p. hovoriť (po rusky), p. čítať, p. ovládať jazyk;
plynnosť, -ti ž. plynulosť, súvislosť