vypásť -pasie -pasú dok. spásť (význ. 1, 2): statok v-l trávu; v. medzu;
nedok. vypásať -a
// vypásť sa pasením sa vykŕmiť; expr. (o ľuďoch) stučnieť: v-ený ako medveď;
nedok. vypásať sa: pren. expr. v. sa na úkor iných bohatnúť
vypásať sa vypása sa vypásajú sa vypásaj sa! vypásal sa vypásajúc sa vypásajúci sa vypásanie sa nedok.
vypásať vypása vypásajú vypásaj! vypásal vypásajúc vypásajúci vypásaný vypásanie nedok.
vypásať, -a, -ajú nedok. (čo) pasením zbavovať trávy, porastu ap.; pasením postupne spotrebúvať; spásať: Ovečka vypása prieloh. (Žáry) Bača chce vypásať hole okolo Veľkého zvona. (Švant.) Koníky vypásajú erárnu trávu. (Kuk.); pren. expr. v. si bachor (Ondr.) nemierne jesť;
dok. vypásť
vypásať sa, -a, -ajú nedok. pásť sa, popásať sa: Po stráni vypásalo sa stádo oviec. (Tat.)
vypásť, -pasie, -pasú, -pásol dok. (čo) pasením zbaviť trávy, porastu ap.; pasením spotrebovať; spásť: Kôň vypasie všetko, čo môže. (Kuk.) Včera vypásli jarinu. (Tim.);
nedok. vypásať
vypásať ndk čo pasením postupne požierať trávnatý porast: ony zadny swych luk kosyty nemohl, než tak dobytky wypasat musyly (ILAVA 1638); Ferencz napominal ho (pana), aby na qvalt nerobil a oves nevipasal (LEVOČA 1694); z rolj hrach, repu pobjrati, aneb luki wypasati (LKá 1736); devescor: wypásám lúku (KS 1763); luky gjm wipasagu panski walasy z oucjamj (ČREMOŠNÉ 1770); -avať frekv: Zubowsku luku wypasawaly Patrowanye z dobitky (P. LEHOTA 1641)