hajda p. hajde
hajda1 ž.
1. priev, zvol poľná kolíska z plachty: Pot, idež hajat do hajdi! (St. Hory BB); hajda (Prievidza)
2. jzsl pejor. ľahká žena, cundra: Ti hajda hnusná! (Šurany NZ)
F. choďí ako hajda rospusťená (Vajka n. Žit. VRB) - zle sa oblieka, chodí neupravená
hajda2 ž. száh dusená kapusta: Nadusiu̯ sa hajdi (Hlboké SEN)
hajda1 ž.
1. priev, zvol poľná kolíska z plachty: Pot, idež hajat do hajdi! (St. Hory BB); hajda (Prievidza)
2. jzsl pejor. ľahká žena, cundra: Ti hajda hnusná! (Šurany NZ)
F. choďí ako hajda rospusťená (Vajka n. Žit. VRB) - zle sa oblieka, chodí neupravená
hajda2 ž. száh dusená kapusta: Nadusiu̯ sa hajdi (Hlboké SEN)
hajde, hajda i hajdy cit.
1. csl vyjadruje pobádanie vo význame poď, poďme, hybaj: Hajda, naspág na muziku! (Prievidza); Ráno si vipije ostrého a hajde do roboti (Návojovce TOP); Šmariu̯ som to do ruksaka a hajde tahor na Blážovo (Hnúšťa RS); Zebral sa a hajda do pola (Bošáca TRČ); Vizlékla sa a hajda na pec! (Dobrá Voda PIE); Pozbiraľi zme śe a hajdi vnohi! (Závadka SAB); Śednol na koňa a hajde na Makovi verch (Kluknava GEL)
2. csl naznačuje náhly pohyb preč: Naraz hajde, ňebolo ho va̋cej (Podbiel TRS); A už bol hajde, aňi stopi (Prosné PB); Po fašangoh zasi sa hajde (Beňuš BRE); Śednol na koňa a hajde na Makovi verch (Kluknava GEL)