makovec m. obyč. mn. č. rezance al. opekance s makom: Ag nán vraňi mag ňevizobaľi, doľezlo sa s ňeho aj na makouce a makouňíke (Pukanec LVI); Met sa rospusťiu̯ z voďičkou a tou sa obľiaľi poton tie makouce (Jabloňovce LVI)