belánik -ka pl. N -kovia m. zdrob. (o človeku)
belánik G a A -ka pl. N a A -ky m. zdrob. (zviera)
beláň1 -ňa pl. N -ni G -ňov m. ▶ človek, obyč. chlapec s belavými vlasmi; syn. belko ▷ belánik1 -ka pl. N -kovia m. zdrob.
beláň2 -ňa pl. N a A -ne G -ňov A hovor. i -ňov m. ▶ zviera s belavou, svetlosivou srsťou; vták s bielym al. belavým perím ▷ belánik2 -ka pl. N a A -ky m. zdrob.
beláň, -a m.
1. (mn. č. -ni) človek (obyč. chlapec) s belavými vlasmi, belko;
2. (mn. č. -ne) zviera s belavou srsťou al. s belavým perím;
belánik, -a, mn. č. -ovia (o ľuďoch), -y (o zvieratách) m. zdrob.