barát m. vin. hrubá doska, ktorou sa prikrylo podrvené hrozno na kladovom preši: Cez vrchňiu kladu išlo vreťeno do škrinki a vreťeno tlačilo baráta a bará_tlačiu̯ nasipaní šúšoľ (Čajkov LVI)
barát m slovan/maď mních, rehoľník: baratom dar poslal p. richtar; kdy barat yssel sendrowsky z Pressporku (ŠTÍTNIK 1673; 1674); odal panom baratom ssečanskim barančeka (M. KAMEŇ 1744); monachus: barat, mnich (LD 18. st) P. atpn Adam Barath (HAŽLÍN 1618 U2); -ka ž: P. atpn Barathka (LEVICE 1554 U1); -sky príd: cuculus monachalis: baratska kukla (LD 18. st)