ale I. spoj prir 1. vyj. odporovací vzťah, avšak: neracz gym daty wedle gegich wíný, ale raczy gym daty nebezke kralesthwe (SM 1479); odpustym ty, ale ty nezabudnem (BAg 1585); ne po kutech ani neporiadne, ale pred lidmy (JELŠAVA 1595 E); newidel sem, nje, ale sem slissel od ginich, že gi bige (ŠTÍTNIK 1697); je súčasťou zlož. spoj. než ale: (hrebicu) nemohly od konj odehnatj, než ale gu ulapiwše uvázaly (SOBOTIŠTE 1604 E) 2. na začiatku vety má nadväzovaciu platnosť a vyj. mierny odporovací vzťah: y on dluzen bude a gest platiti a odbywati. Ale to wssak wzdy oznamugem, ze tu bylo sedlisko blatne (ŽK 1482); kdezkolvek moczy budem, budem gych (susedov) lapety; ale gi ga od Wašeg Mylosti dobru odpoved zadam (H. BEŇADIK 1575) 3. je súčasťou dvojčl. spoj. nielen - ale i, netoliko, ne tolko - ale (i, ani), kt. vyj. stupňovací vzťah: netolyko aby gya gym sudom slatkyho dal vyna, ale any gedon pohar gya gym nedam vyna (H. BEŇADIK 1575); ne tolko ty vozy, na ktere zavdavek byl dal, ale y gyne vozy drzal (BOBROVEC 1611 E); riad pak veliky nielen pre naše, ale i pre panske prace se potrebuje (VÝCHODNÁ 1773 LP) F. by nie ale, bylo by wssecko cale (SiN 1678) keby nebolo keby II. čast 1. uvádza opytovaciu al. zvolaciu vetu: ale asnad to nesnadné? (KoB 1666); ale mi čerta penize dali, čert gich vzal (S. ĽUPČA 1689); ale počkeg, len počkeg (NECPALY 1749) 2. vyj. významový odtienok približnosti, asi, okolo, približne: gest ale na pet leth, yak on od pana Maytinyho se odprawyl (D. MOTEŠICE 1584); to aby dlho varil, že by ale za tri hodiny vrelo (BYTČA 1620 CM); kolko roku mass? Ale ssest a triczet (BOJNICE 1740); spust (mušt) ale na dwe dlane do druheho suda (VK 1764)
zaistý príd istý, určitý: o twé zagiste newere a newdečnosti pjsse kronika (HI 18. st) L. činiť z. realizovať sa: to vše pro reči lidské, soky, špehyne ženské činí se zajisté (ASL 1603-04); -o, -e I. prísl zaručene, naisto: nebil zagistie na swe dussne spasenj zabitliwj (KT 1753); ecastor jurandi: zagisťe, nagisto powjdám, prjsahám; mecastor: zagisťe, na gistotu mlúwjm (KS 1763) F. mať z-o brať vážne: než ty to meg zagisto, že drjwe než smrt Patroklowa horce bude na tobe pomsstena (HI 18. st); ale z-e prísl výraz celkom určite: at enim, certo enim, verum enim, sed enim: ale zagisťe (KS 1763) II. čast určite, istotne, nepochybne, naozaj: czya bude pryczyna, temu zayste ten bude musycz to odlosycz (MARKUŠOVCE 1565); w testamente a porucženstwy swogom, nebo zagiste že nemohol nam Syn Božy wecžeg klienoty a wecžyho pokladu po smrti swogey pozustawiti, yako tento (:totižto:), tielo swe za pokrm a krew swu k napogy (BAg 1585); viete zajiste, že sme byli panu (!) Bakošovi, ale on nas zastawil do Hnušti Rožai Durdovi (POLOMA 1649 LP); chcem zagiste, bratri, abi ste wedely, kdessto upewnuge Tesalonicenskich y nas wssech, že ty lide, kteri pobožne zemreli, nezemreli, ale že spia (TC 1631); sstráffáňi, napomináňi prostredek met musy, gak ge zbytečne, zagisťe poslussnost udusy (GV 1755); zaiste prw prawdu wam radčeg powgem, že uss takoweho krale na tomto swete neni (MS 1758); certo: zagjsto, gistotňe; certe: gjsťe, zagjsťe, opráwdiwe; certe is est: opráwdiwe on gest (KS 1763); prosecto: gisťe, zagisto (PD 18. st) F. žaden zagiste nemuže dwum panum služity (CINKOTA 1711); any zagiste prst bez neho (Boha) nepohybugess (BlR 18. st)