stupeň -pňa m.
1. vodorovný výstupok s hranou tvoriacou pravý uhol; schod: s-e vedúce na tribúnu; s-e víťazov (pri šport. podujatí); vodohosp. vážske s-e kaskády na Váhu
2. zložka hierarchicky usporiadaného celku: príbuzenský s.; samosprávne orgány všetkých s-ov; učiť na prvom, druhom s-i (zákl. školy)
3. fáza, štádium, etapa vývinu: vývinový s.; vysoký s. ťarchavosti
4. (pri hodnotení) miera (význ. 4), úroveň: popálenina prvého s-a, dosiahnuť vysoký s. kultúry; s. tvrdosti (vody, kovu); mat. rovnica prvého, druhého s-a; tech. rýchlostný s.; lingv. prvý s. pozitív, druhý s. komparatív, tretí s. superlatív (členy kategórie, ktorou sa pri príd. a prísl. vyj. miera porovnávanej vlastnosti); hud. miesto tónu v stupnici
5. zaradenie podľa hodnoty, dôležitosti v istej stupnici hodností: odborný pracovník prvého s-a
6. dielec na stupnici (teplomera ap.) ako jednotka miery, zn. °; jednotka niekt. mier: s. teploty, je päť s-ov Celzia (5 °C); obrátiť (sa) o stoosemdesiat s-ov i fraz. zmeniť názor na opačný; slivovica má 50 s-ov; geol. s. zemepisnej dĺžky, šírky 360. diel rovnobežky, poludníka; geom. uhlový s., s. uhla 360. diel plného uhla;
stupňový príd.;
stupník -a, stupienok -nka m. zdrob. k 1, 3: dostať sa, vystúpiť o s. vyššie i pren. spoločensky postúpiť