pochádzať -a, pochodiť1 nedok. mať pôvod, začiatok: p-a z Gemera, z robotníckej rodiny; tá myšlienka nep-a od neho
pochodiť2 dok.
1. prejsť, precestovať: p-l celú Európu
2. ponavštevovať, obísť: p. (po) všetkých známych
3. p. (si) trocha chodiť, trocha sa prejsť: zachcelo sa mu p. (si) po tráve
4. chodením poškodiť, pošliapať: p-ený trávnik
5. obstáť, obísť: dobre, zle (s niečím, u niekoho) p.