Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nažrať sa -žerie -žerú -tý/-ný dok. (o zvieratách) nasýtiť sa; pejor. (o ľuďoch) (veľa) sa najesť: statok sa n-l, n-té bravy; n. sa na hostine

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nažrať sa ‑žerie ‑žerú ‑žral ‑žratý/‑žraný dok.

nažrať sa -žerie sa -žerú sa nažer sa! -žral sa -žerúc sa -žraný/-žratý -žranie (sa)/-žratie (sa) dok.

nažrať sa -žerie sa -žerú sa nažer sa! -žral sa -žerúc sa/-nažrúc sa -žratý/-žraný -žratie (sa)/-žranie (sa) dok. 1. (čoho) ▶ (o zvieratách) nasýtiť sa potravou: zajace sa nažrali trávy; kocúr spí dobre nažraný; Ringošovi sa zdula krava, lebo sa jej dal nažrať surovej ďateliny. [V. Šikula]; Psi prívetivo vrteli chvostmi, plietli sa pod nohy, boli nažratí. [I. Habaj]
2. pejor. ▶ (o ľuďoch) veľa sa najesť: zadarmo sa vždy nažerie; Už sme tu dobré dve hodiny, najedli sme sa, ba nažrali. [L. Ťažký]; Sedliak sa nahneval, pacol medzi tie decká peceň chleba a povedal: nažerte sa! [V. Šikula]
parem. aby sa [i] vlk nažral i baran (z)ostal celý aby sa vyhovelo (niekedy len formálne) obidvom stranám, aby sa diplomaticky niečo vyriešilo


nažratý -tá -té, nažraný -ná -né príd. ▶ (o zvieratách) ktorý sa dobre nažral, zasýtil potravou: pokojný n. tiger; príslovie o nažratom vlkovi a celom baranovi; Nad hlavou mu škriekal mrak nažratých lovcov s ostrými zobákmi. [P7 2006] ▷ ↗ i nažrať sa

nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť sa mať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovaniapresýtiť sa prejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchuhrub.: nažrať sa prežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav


najesť sa zjesť potravu a tak zahnať hlad • nasýtiť sa: najedol sa polievky; nasýtil sa obedomdojesť sa dosýtiť sa zasýtiť sa (najesť sa do sýtosti): nevedel sa dojesť koláčov; dosýtil sa syromexpr. nahltať sa (v rýchlosti sa najesť): nahltal sa a bežal prečexpr.: nakŕmiť sa nasúkať sa narezať sa napukať sa napáckať sa (zjesť potravu vo väčšom množstve): nasúkal sa, napukal sa rezancovexpr.: napratať sa napráskať sa natrieskať sahovor. expr.: nafutrovať sa nadžgať sa naprať sa napchať sa: napratal sa, nadžgal sa zemiakov; natrieskal sa do prasknutianažrať sa (o zvieratách, pejor. o ľuďoch): prasa sa dobre nažralo; nažral sa ako prasapriživiť sa (nájsť obživu pri niekom): priživil sa u známychdet.: napapať sa napapkať sasubšt. naládovať sa


nažrať sa p. najesť sa, nabažiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nažrať sa, -žerie, -žerú, -žral, -žraný/-žratý, rozk. -žer dok.

1. (čoho i bezpredm.) nasýtiť sa, požiť potravu (o zvieratách);

vulg. (o ľuďoch) najesť sa: kravy, voly sa nažrali sena; nažratý pes; Dali mu aj pušku do truhly, za vernosť, a predtým sa mu poriadne ani nažrať nedali. (Fig.)

2. expr. (koho, čoho) veľa, dlho žrať: Vojaka sa vši dosť nažrali. (Rys.)


nažrať, -žerie, -žerú, -žral, -žraný/-žratý dok. expr. zried. žraním, rozkladaním, leptaním ap. trocha poškodiť: pren. robotou nažrané prsty (Gab.)

nažrať sa dok. (nažrec še)
1. csl nasýtiť sa (o zvieratách): Kín sa nažraľi koňe, to veru ňebou̯ dlhí obet (Lišov KRU); Toho ovocia sa nažrau̯ (medveď) a poton zas ťiahou̯ ďálej (Kľak NB); Ale kerí sa nažere a spí, to je dobrí brav (V. Maňa VRB); Ke_dostal tú koliku, to ból pretáhnutí ten kón, alebo ból prekŕmení, lebo suchého sa nažral (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Dal sa mu (koňovi) nažrac (Podmanín PB); Koňe śe nažarľi (V. Šariš PRE)
2. pejor. veľa sa najesť (o ľuďoch): Moc con sa nažrav a ešťe aj pivo pev (Lapáš NIT)
F. ale son sa nažral jak sellág na hodi (Kubrica TRČ) - veľmi veľa
3. expr. opiť sa (o ľuďoch): Neviem, jako sa može niédo tag nažrat (Rudník MYJ)

nažrať sa dk expr najesť sa, nasýtiť sa: o, proklati cesnakari, cibulari, nažerte se, naperte se (ZL 18. st); rorando aut potanto satiari: nažrati se (PD 18. st)

nažrať sa nažrať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu