Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

česť cti ž.

1. vysoko hodnotený kladný spoloč.-morálny stav: občianska, osobná, stavovská, vojenská č.; urážka na cti; utŕhať na cti; prisahať na svoju č.; to nám (ne)robí č. (ne)svedčí o nás dobre

2. prejav, výraz úcty, pocta: vzdať niekomu č.; pokladať si niečo za č.; je to vec mojej cti; č. jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému

● nemá v tele ani kúska cti je nečestný; všetka č. výraz kladného hodnotenia; s kým mám č. koho mám pred sebou; komu č., tomu č., pastierovi trúba každého treba uctiť tak, ako si zaslúži

česť cti D a L cti I cťou ž.

česť cti D a L cti I cťou ž. 1. ▶ vysoko hodnotený spoločensko-morálny stav, dobré meno: osobná, občianska, národná, stavovská, profesionálna, vojenská č.; zachránená, pohanená č.; ochrana cti; urážka, ublíženie na cti; zmysel pre č.; uberať, pridávať na cti; brániť, chrániť niečiu č.; siahnuť na č. niekomu; pošpiniť, poškvrniť č.; robiť niekomu, niečomu č.; bojovať a padať so cťou [J. Kot]; To sú novinári? To sú utŕhači na cti! [A. Bednár]; Ide o česť rodiny, otec! [K. Lazarová] □ s kým mám tú česť? zdvorilostná formula pri zoznamovaní
2. ▶ prejav, výraz ocenenia, vážnosti; syn. úcta, pocta, vyznamenanie: vzdať, preukázať niekomu č.; pokladať si niečo za č. □ česť [práci]! pozdrav (za socializmu); česť jeho pamiatke! vzdanie úcty zomretému; tabuľa, galéria cti priestor s fotografiami významných osobností pracoviska; mať [tú] česť (s neurčitkom) byť poctený
3. hovor. ▶ mravná čistota dievčaťa, ženy, panenstvo, poctivosť, nepoškvrnenosť: panenská č.; prísť, pripraviť o č.
◘ fraz. všetka/veľká česť výraz kladného hodnotenia; česť výnimkám vynímajúc kladné prípady; je to otázka cti vec, záležitosť čestnosti (v protiklade k materiálnym výhodám); je mi/bude mi/bolo mi cťou som, budem, bol som poctený; nemá [v tele ani trocha/kúska] cti je nečestný; ochraňovať česť hájiť dobré meno; preukázať niekomu poslednú česť zúčastniť sa na pohrebe niekoho; sľubovať/prisahať na svoju česť [a svedomie] s plnou zodpovednosťou; slúžiť na česť/ku cti byť na chválu, na poctu ◘ parem. komu česť, tomu česť (, pastierovi trúba) každého treba uctiť tak, ako si zaslúži

česť 1. p. úcta 2. p. vyznamenanie 1 3. p. panenstvo

panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť

úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)

vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť

2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)

česť, cti ž.

1. vysoko hodnotený spoločensko-morálny stav, ktorý vyžaduje a požíva všeobecnú vážnosť: stranícka, národná, osobná, vojenská, boľševická č.; zachovať si svoju č.; zaručiť sa svojou cťou; chudoba cti netratí (prísl.); č. za č. a bryndzu za groše (prísl.)

● na moju č. pri uisťovaní o pravdivosti, vierohodnosti; nemá (ani trochu) cti (v tele) o veľmi nečestnom človekovi;

2. úcta, vážnosť, dobré meno, dobrá povesť: tabuľa cti a hanby; brániť si č.; robiť č. niekomu; slúžiť na č. (ku cti) niekomu; poškodiť č. niekoho; pohaniť, potupiť, pošpiniť č. niekoho; vzdať niekomu č.; vzdávať č.; ublížiť, utŕhať niekomu na cti; urážka na cti; pokladať si (niečo) za č.

● hovor. vstúpiť, vstupovať niekomu do cti dohovárať; Česť práci! pozdrav; č. výnimkám vynímajúc určité kladné prípady; preukázať niekomu poslednú č. vyprevadiť ho k hrobu; mám česť (s neurč.) zdvorilostná fráza (napr. v rečníckych prejavoch); s kým mám č.? s kým hovorím? (v zdvorilej reči); č. jeho pamiatke prejav úcty pri spomienke na zosnulého; komu česť, tomu česť a pastierovi trúba (prísl.) každému, čo mu patrí;

3. hovor. panenstvo, poctivosť: panenská č., prísť o č., pripraviť pannu, devu o č.

česť ž.
1. súhrn vysoko hodnotených morálnych vlastností, čestnosť, dobré meno: Každí sa bráňi, keď mu iďe o česť (Kláštor p. Zniev. MAR)
F. ten človeg nemá cťi (Bobrovec LM), ňemá aňi trochu česťi (Hor. Lehota DK) - je nečestný; slúži mu to ge cti (Bošáca TRČ) - koná, konal ako čestný človek; chudoba cťi ňetratí (Kláštor p. Zniev. MAR) - príslovie
2. strsl, zsl úcta, výraz ocenenia: Prejaviľi mu veľkú śest, kot prišou̯ (Kociha RS); To biu̯a čest mrtvému (Hlboké SEN); čest preukázat (Lukáčovce HLO)
F. komu čest, tomu čest (Brusník REV), komu čest, tomu čest, pasciérovi trúba (Bošáca TRČ) - každého treba oceniť tak, ako si zaslúži
3. strsl, zsl, zried. panenstvo: Prišla o česť (Hor. Lehota DK); Ked už aj čest stratela, čo s nú budem robit (Val. Belá PDZ); Pripravil hu o čest (Bošáca TRČ)
4. zgem sladké pečivo a pijatika ako príspevok na svadobnú hostinu: To bula lahodná śesť, málo doňiesla na svaďbu! (Klenovec RS)

česť ž
1. kladný spoločensko-morálny stav osobnosti, bezúhonnosť, pravdovravnosť ap.: proty swe czty mluwil (ZVOLEN 1445 SČL); ktoz swe prawo przestupil bud zlodiegstwim anebo lupezstwim, nemuoz wiecze cztij gmieti (ŽK 1473)
L. Michal Martu o geg paniensku czest prziniesel (B. ŠTIAVNICA 1549) o panenstve;
x. práv cťou a darom darovať, delať nezištne: cztj a darem darowal swogj cztwrt (SLIAČE 1611); z obecniho mu placzeno bilo zatim czo gjelal, czty a darem djelal (SKALICA 1687); škodiť, dotýkať na cti, utŕhať/utrhnúť na (v) cti znižovať česť niekoho: chtiecze nassey czti vtrhnuti (SKALICA 1432 E); gemu na geho czti nesskody (ŽK 1473); hanliwě o newinným mluwil, na cti dotýkal (WU 1750); gemu w cesti utrhal (PONIKY 1794); v prísažných formulách: slibugem nassi dobru krzestansku wieru a czti (TRNAVA 1460 SČL); wedle czti slibuge; na gegich otcze czest; na czlowieczy czest (ŽK 1473); cy geg slibugess twogu cest a wiru (AgS 1708) pri uzatváraní manželstva
2. úcta, pocta, op hanba: buď cžest, sláva (Bohu); cisári milý, není to tvoja čest, než velká hanba jest (ASL 1684); gloria: sláwa, chwála, čest; honor: čest, uctiwost (KS 1763)
L. cžest boži w tom zaleži, když kdo Bohu slúži (CC 1655) úcta k Bohu; cti prázdny, potupný nečestný; žádostiwý cti ctižiadostivý (AP 1769); marna swetska čest (Pie 18. st) sláva; ku cti a chvále, na č. na počesť: ke czti a k chwale (BAg 1585); gemu kostel na čest newistawil (VP 1764); mať v cti koho, činiť, dať, preukazovať č. komu; cťou predchádzať koho ctiť, vážiť si ho: cžest powinnu prokazugy (Bohu); gemu každu cžest činiti (CC 1655); y sprostaka ctj predchazeg (SP 1696); starssych w čty mity (MC 18. st); každemu čest dag (GP 1782); spievať, vzdávať č. komu zvelebovať ho: (Bohu) cžest a chwalu zdawat (ŽILINA 1587); čest pegýc geho gménu (CC 1655)
F. komu čest tomu čest (BK 1581) každému vzdať úctu, aká mu patrí