upozorniť dok. vyzvať na všimnutie si, uvedomenie si niečoho; vzbudiť pozornosť: u. na nebezpečenstvo, dôležité u-enie; u. na seba krikom;
nedok. upozorňovať
upozorňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok.
napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)
upozorniť, -í, -ia dok. (koho na čo, na koho) vyzvať niekoho, aby si niečo al. niekoho všimol, pripomenúť niekomu niečo; upútať, obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo: u. niekoho na nebezpečenstvo; u. niekoho na chyby, na nedostatky; prísne, dôrazne u. niekoho na niečo; u. na seba svojím pracovným výkonom, svojím správaním; Pri úpuste daj pozor, — upozornil ho. (Jes.) Zabudla sa učesať, iba keď ju Anna na to upozornila. (Tim.) Chcel vstúpiť, ale zriadenec ho upozornil, že dnu nemôže. (Urb.) Zvon sa rozozvučal, aby upozornil ľudí, že je čas obeda. (Zúb.) Bojí sa upozorniť ľud na svoje bohatstvo. (Kuk.) Keby ste ho stretli na Trnavskej ceste, ani by vás neupozornil na seba tým, že je Mongol. (Tat.);
nedok. upozorňovať, -uje, -ujú