paradox -u m.
1. protirečivé, (takmer) protizmyselné tvrdenie: povedať p.
2. jav odporujúci všeob. mienke, skúsenosti: zažiť p.;
paradoxný príd.: p-é tvrdenie, p-á situácia;
paradoxne prísl.: znie to p.;
paradoxnosť -i ž.
paradox -xu pl. N -xy I -xmi m.
paradox -xu pl. N -xy I -xmi m. ⟨gr.⟩ 1. i lit. ▶ výrok zdanlivo protirečiaci vžitému, bežnému úsudku al. všeobecne prijímaným názorom; tvrdenie s vnútorným protirečením al. prekvapujúcim záverom: vysvetľovať zdanlivý p.; hovoriť v paradoxoch; básni dominuje kontrast, p. a oxymoron; v zmysle matuškovského paradoxu: bol odvážny ako všetci plachí ľudia [Rb 1976]; A potom znova hovoril svoje obľúbené paradoxné paradoxy, ako to s obľubou nazýval, padáme hore/stúpame nadol/vstúp von/vyjdi dnu [...]. [RAK 2004] 2. ▶ absurdný dôsledok nejakej teórie al. praxe: vysvetľovať paradoxy dejín; Je paradoxom nášho života, ako majú deti málo času na rodičov. Až keď ich stratia, zistia, o čo nenahraditeľné prišli. [P. Jaroš]; Žijeme v čase paradoxov a protirečení. [HN 2011] 3. log. ▶ formálne správny úsudok, ktorého výsledkom je logický spor; výrok, ktorý vychádza z pravdivých premís a vedie k protirečivým záverom: riešenie logických paradoxov 4. fyz. ▶ jav zdanlivo odporujúci všeobecnej skúsenosti, ale pochopiteľný z hlbšieho štúdia prírodných zákonov: fyzikálne paradoxy ▷ paradoxík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 2: milý p.
paradox -u m. ‹g› neočakávané, prekvapujúce tvrdenie, zdanlivo nezmyselné a odporujúce bežnému úsudku považovanému za správny, protichodnosť, protiklad, rozpor, antinómia: lit. básnická a rečnícka figúra, ktorej obsah zdanlivou nelogickosťou a nepravdepodobnosťou obracia na seba pozornosť; log. formálne správny úsudok, ktorého výsledkom je logický spor; fyz. úkaz (jav) zdanlivo sa vymykajúci všeobecným skúsenostiam, ale pochopiteľný z hlbšieho štúdia prírodných zákonov;
paradoxný príd. na prvý pohľad nezmyselný; neočakávaný, nepochopiteľný, neuveriteľný, protichodný, rozporný: p-á situácia; psych. p-á fáza zvláštny funkčný stav nervového systému, pri ktorom malé podnety vyvolávajú nadmernú reakciu a naopak; p-á intencia psychoterapeutická metóda pri liečbe fóbií, pri ktorej je chorý vyzvaný, aby robil al. chcel robiť práve to, čoho sa bojí;
paradoxne prísl.;
paradoxnosť -ti ž.
paradox p. protirečenie
protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpor • nezhoda • nesúlad • nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi • protiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym • paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox • odb. antinómia
paradox, -u m.
1. protirečiace spojenie myšlienok, protizmyselné tvrdenie;
filoz. antinómia;
2. jav, ktorý zdanlivo odporuje prostému názoru