osočovať nedok. ohovárať, haniť (obyč. v polit. a spoloč. živote): o. zriadenie; vzájomné o-nie
osočovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.
osočovať sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čoval sa -čujúc sa -čujúci sa -čovanie sa nedok.
osočiť -čí -čia (ne)osoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. (koho, čo (z čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ úmyselne povedať, rozšíriť o niekom, o niečom klamstvá, nepravdivé al. polopravdivé informácie a podať ich ako fakty (obyč. s cieľom poškodiť dobré meno niekoho), znevážiť: o. vládu, kolegu, partnera; nechutne, verejne o. školu; osočil nás z rasizmu; odvolať osočenie; obvinili ho z osočenia manželky; Ponížite a osočíte aj to, čo ešte nepoznáte, – povedal Paracelsus. [P. Glocko]; Lebo osočiť niekoho je ľahké, no oveľa ťažšie je mu vinu dokázať. [VNK 2000] ▷ nedok. ↗ osočovať
osočovanie -nia -ní s. ▶ úmyselné šírenie klamstiev, nepravdivých al. polopravdivých informácií o niekom, o niečom s cieľom poškodiť jeho dobré meno: zlomyseľné o.; vzájomné o.; byť, stať sa terčom osočovania; znášať potupné o.; to je lož a hrubé o. mojej osoby!; byť obvinený z verejného osočovania; nereagovať na o.; dokázať neopodstatnenosť všetkých osočovaní ▷ ↗ i osočovať
osočovať -čuje -čujú (ne)osočuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (koho, čo (z čoho/s vedľajšou vetou)) ▶ úmyselne hovoriť, rozširovať o niekom, o niečom klamstvá, nepravdivé al. polopravdivé informácie a podávať ich ako fakty (obyč. s cieľom poškodiť dobré meno niekoho, niečoho), znevažovať: o. politických protivníkov, cirkev; médiá nás sústavne osočujú; o. niekoho zo zrady, z rasovej neznášanlivosti; o. kolegu pred ostatnými, pred vedením; osočovali nás, že si vymýšľame; každého podozrievaš, osočuješ, ohováraš; neosočujte jeden druhého!; hrubo osočujúce komentáre; byť neustále osočovaný; Jedna strana osočovala druhú, že robí medzi ľuďmi v meste zlú krv. [L. Ballek] ▷ dok. ↗ osočiť
osočujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. ▶ úmyselne šíriaci o niekom, o niečom klamstvá, nepravdivé al. polopravdivé informácie, cielene poškodzujúci niečie dobré meno: o. list; o. obsah; hrubo osočujúce komentáre; o. a urážajúci príspevok; bola to najosočujúcejšia kritika vlády ▷ ↗ i osočovať
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
klebetiť 1. rozširovať o niekom hanlivé, indiskrétne (často nepravdivé) správy • robiť klebety: chodí po susedkách a klebetí, robí klebety • expr.: roznášať • rozvláčať: roznášali, rozvláčali ju po dedine • hovor. pletkárčiť (rozširovať malicherné veci o niekom) • vynášať (klebetiť o domácich veciach) • šepotať • šepkať • šeptať • šuškať (tajne): šepkali, šuškali o ňom všeličo • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • ohovárať • osočovať • expr. očierňovať • hovor. expr. omaľúvať (rozširovať nepravdivé veci o niekom): ohovárali, osočovali ho pred rodinou
2. veľa rozprávať, často z dlhej chvíle a obyč. o nedôležitých veciach: vedľa v izbe klebetili naše manželky • expr.: tárať • trepať • trkotať • drkotať • krákoriť • subšt. tračľovať: ženy tárali, trkotali celú noc • expr.: rapotať • ľapotať • lalotať • tliapať • klekotiť (veľa, rýchlo) • pejor. jazyčiť (veľa, obyč. zle rozprávať o niekom)
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť
osočovať p. ohovárať
osočovať, -uje, -ujú nedok. (koho, čo) hovoriť o niekom nepravdivo, ohovárať, haniť: nespravodlivé osočovanie, podlé osočovanie; Osočovali svojich nevlastných bratov. (Čaj.); o. naše zriadenie;
dok. zastar. osočiť, -í, -ia (Kal., Vaj.)
|| osočovať sa ohovárať sa, haniť sa navzájom: vzájomne sa o.
osočovať nedok. ohovárať, haniť: Ja sa nedám osočuvat (Bobrovec LM); Osočuval ma, de sa dalo (Bzince p. Jav. NMV)