delať nedok. 1. száh robiť, zhotovovať: Dneskaj sem ďelál toporo do sekerki a zajtra budu ďelad do videl a lopati (Skalica) 2. jtrenč tkať plátno: Túto robotu (tkanie) robili ženi a hovorili, že delajú (Dol. Súča TRČ) L. dzelané plátno (Lysá p. Mak. PCH) - tkané na krosnách
delať ndk 1. pracovať na niečom; obrábať niečo (obyč. manuálne): v was delaly na lucze (ŽILINA 1552); ktere (voly) ya mam chowati a na nich dělati (DIVIAKY 1562); kterj (muž) delaňj roly wisoce sobe wažj (PT 1796); x. pren wjnnicy duchownu delalj (CS 18. st) vyvíjali duchovnú činnosť L. swedek piet lett ukolem delal winohrad (SKALICA 1686) robil na akord 2. vykonávať nej. činnosť, zaoberať sa niečím: czo mame dielati (s. l. 15. st SČL) L. odpowiedam wedle byehv czey zemie nynyeysseho poczesznost mogy gy wssech thowarzyssow szwogich naprzed oprawugicz a dosti dzielagicz (s. l. 1491) činiac zadosť; wieme, ze prawo dielaly (SKLABIŇA 1564 KL); děla fragirce poklonu (KC 1791) pozdravuje sa jej úklonom 3. čo (z čoho) vyrábať, zhotovovať, robiť: (z) strzybra lzicze se dielagi (D. ŠTUBŇA 1569 KL); pri delany tehly (KRASŇANY 1667); fflaystry s toho dielaty (HL 17. st); kaniczu na turecku modu dielanu (SKALICA 1714) 4. čo (komu) spôsobovať, zapríčiňovať, robiť: o sskodach, czo dobytek diela (ŽK 1473); terpentina dela lechke stolicze (RN 17.-18. st) 5. koho akého robiť, činiť: to gemu slibuge y diela swobodneho od wssech swich potomkow (P. ĽUPČA 1560) oslobodzuje 6. (o súhrne) činí, rovná sa: trom lydem za chlyb su powynny za dewetsto chlebu a diela summa f 117 (ŽARNOVICA 1596); d. sa 1. vznikať, tvoriť sa: zemetreseny se dela (:stawa:) od podzemnych wani (:wetrůw:); hrtan, urazi-li se, chrapawost se dela (KoA 17. st) 2. akým tváriť sa, predstierať (nej. vlastnosť): maudrjm se dela (PT 1796); delávať frekv k 1: nekolik tysic lidu, gichž denne po nekolika set na walyh delawalo (MV 1676); k 2: zdaliž tak podle obiczaga, gak sa delawa, sadil (SKALICA 1723)