vedomec, -mca m. zastar.
1. ľudový lekár, veštec, čarodejník, kúzelník (podľa primitívnych predstáv): Ochorejúc, radšej sa obrátil na dedinských vedomcov. (Kuk.) Poprosím faraóna, aby dovolil onému zázračnému vedomcovi liečiť ťa. (Fig.) Hovorili, že sú tam vedomci a strigôni. (Jes-á); nápomocné bytosti každého toho dobrého podniku; vedomci, dobré veštice i vedomice (Dobš.);
2. vedec, učenec: Prostriedky Matice slovenskej nevládali pojať všetko, čo tvorili vedomci slovenskí. (Vlč.); zasvätiť pamiatku veľkého vedomca slovenského (Škult.);
vedomkyňa, -ne, -kýň, zried. i vedomica, -e, -míc ž.
vedomkyňa p. vedomec