obyčajný príd.
1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: o-á vec, o. materiál, o. zjav; o. človek z dediny jednoduchý; v odb. názvoch: krt o., višňa o-á
2. expr. očividný, zrejmý, jasný: je to o-á (hnusná) krádež, o. podvod;
obyčajne prísl.: chodieva o. každý deň;
obyčajnosť -i ž.