Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cengot -u m. cenganie: c. pohárov

cengot -tu m.

cengot, cingot -tu m. ▶ zvonivý zvuk; syn. ceng, cveng, cvengot: c. pohárov, kuchynského riadu; c. budíka; c. spiežovcov; c. množstva bronzových zvončekov; Z diaľky zaznieval cengot nárazníkov na vagónoch. [R. Čižmárik]

cengot zvonivý zvuk • cvengot • ceng • cveng: cengot, cvengot peňazí; cveng pohárov • cingot • brinkot • brink: cingot, brinkot riadu • zvonenie • cilingot • štrngot • štrng

rinkot vydávanie zvonivého kovového al. skleného zvuku • štrngot: rinkot, štrngot pohárov, reťazí • cvengot • cveng: oblok sa zosypal s cvengotom • cengot • cingot • expr. štrng: štrng ostrôh

cengot (nár. i cingot), -u m. expr. cenganie (zvončekom, kovom, sklom a pod.): c. pohárov, liatovcov; c. oviec; cingot zbroje (Hviezd.)

cengot m. cenganie zvončekom: Toho cengotu mám už dosť! (Mur. Dl. Lúka REV); Akí cengot f chliave! (Kameňany REV)