klika p. kľuka
kľuka ž. (klika)
1. csl súčasť rozličných strojov a mechanizmov, páka, ktorou sa uvádzajú do pohybu: Na zaňňom návoji bola taká kluka (V. Maňa VRB); Ruková mašina sa ťahala z dvoma klukámi (Trakovice HLO); A potom bola vrtácá mašina, koleso mala, kluku (Brestovany TRN); Biu̯a taká kluka na to, to chicili dvá proci sebie a točili rukama (Hlboké SEN)
2. časť plužných koliesok, na ktorú sa pripevňujú váhy: kľuka (Liesek TRS, Ľubotice PRE); kluka (Kúty SKA, Hor. Orešany TRN)
3. kovanie na oji uspôsobené na pripevnenie jarma: Do príštverku bulo zapojené tažallo, na konci malo kluku a tá sa svorníkom pripevnila g jármu (Dol. Súča TRČ)
4. drevený rám na chomúte: kľuka (Prievidza, Košťany n. Tur. MAR)
5. zried. kľučka na dverách: klika (Cinobaňa LUČ)
6. súčasť kosy, rukoväť na kosisku: kľuka (Paludza LM); kluka (St. Turá NMV)
7. žrď s hákom: Dakedi me vodu zo studňi vibiraľi s kľuku, kedz ňebula hliboka studzeň (Žalobín VRN)
8. čiast. zsl palica s ohnutou rukoväťou: A zebrala jennu palicu, kluku, takú, čo sa starí luďé podepérajú (Hul VRB); Ket ja ras chicím tú kluku, hne_tu budze cicho! (Záh. Bystrica BRA)
9. zohnutá hlavica strúhacej stolice: kluka (Riečnica KNM)
10. ovca s rohami zahnutými dozadu: kľika (Cinobaňa LUČ)
11. hojdačka urobená z rozvidleného konára: Koľísaľi sme sa na kľuce (Papradno PB)
12. pejor. noha: Má dľhie kľuki (Hor. Lehota DK)