Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mrzký príd.

1. škaredý, nepekný, špatný, ošklivý: m-á vec, m. pohľad, m-é počasie

2. zlý (význ. 1), podlý, (ne)hanebný: m. čin, m-é klebety;

mrzko prísl. i vetná prísl.: m. hovoriť; vonku je m.;

mrzkosť -i ž.

mrzko 2. st. -kejšie prísl.

mrzko 2. st. -kejšie prísl. 1. ▶ mrzkým, nepekným spôsobom, veľmi nepekne; syn. škaredo: m. zagániť na niekoho; m. píšem, lebo sa mi ruky trasú!; Pre nič za nič mrzko zazerala na svokra. [A. Habovštiak]; Netvár sa tak mrzko, keď hovoríš také pekné slová. [L. Ťažký]
2. ▶ porušujúc všeobecne platné spoločenské a morálne zásady, mravne nízko, podlo; syn. nepekne, hanebne: m. klamať, zmýšľať; m. sa zachovať; padol pod svoju úroveň, m. ho urazil; m. zneužili ich dôveru; čím mrzkejšie sa k nej správali, tým väčšmi sme ju ľutovali; A hneď som si uvedomil, ako mrzko uvažujem: bez citu, zištne a vypočítavo...! [P. Jaroš]; Pochopil som, že s ním mrzko vybabrali. [P. Vilikovský]
3. ▶ prežívajúc nemilé, nepríjemné pocity: cítila sa m. a úboho pri pomyslení na to, čo sa stalo; čím viacej si spomínal na tú príhodu, tým mrzkejšie si pripadal
4. ▶ použijúc hrubé, neslušné slová, hrubo, vulgárne; syn. škaredo: m. zahrešiť, zakliať; m. mu nadával; Ten, čo tak mrzko rozprával, keď bol chlapčiskom? [R. Fabry]; Daj si ju za klobúk, potkan - povedal som mu. Ale mrzkejšie, lebo on si pekné slovo vôbec nevšimne. [K. Jarunková]
5. hovor. ▶ s veľkou mierou, intenzitou negatívneho účinku, veľmi; syn. nepekne, škaredo: m. sa prepočítal; sestry sa m. pohádali; môžeš na to m. doplatiť; raz sa môže m. popáliť, keď sa do všetkého mieša; už nie som naivná, aby som verila tým, ktorí ma tak m. sklamali
6. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje zlý, nepriaznivý stav poveternostných pomerov al. prostredia, nepekne; syn. škaredo, hnusne: vonku je m.; u nás je teraz m., celé dni prší; Nie je tam pekne, ani mrzko - nie je tam nijako. [HN 2008]
7. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje zlý, nepriaznivý psychický stav niekoho, nepekne, nedobre; syn. hnusne, mizerne: odrazu mi bolo na duši tak m., hnusne

mrzko 1. porov. škaredý 1 2. p. zle 2

zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

mrzký, 2. st. -ejší príd.

1. škaredý, nepekný, nepôvabný: m-á tvár, m-á žena, m. chlap, m. pohľad;

2. zlý, nedobrý: m. život, m. zvyk, m-á náruživosť, m-é slová;

mrzko prísl.;

mrzkosť, -ti ž.

mrzký príd.
1. nevzhľadný, nepekný: Má velmo mrskí nos, to ot toho trúngu (Prochot NB); Oťaľi sa mrskie ľisti a čo boľi peknie, tie sa otkladaľi nabok (Detva ZVO); Ičo, to ťi je mrskí chlap (Podhájska VRB)
2. znečistený, špinavý: Ot čoho máš takie mrskie ruki? (Dol. Lehota DK); Voda už bola mrská, špinavá (Sliače RUŽ); Keď bola izba mrská, tak si každá žena okaľila (Dobrá Niva ZVO)
3. nezodpovedajúci morálnym zásadám, neslušný, hrubý, nečestný: Za jeho mrskie reči mu chlapi ešťe aj plaťeli gajstovuo (Prochot NB); Priznaj śe ku temu merskemu činu (Spiš. Podhradie LVO); mrskie reči rosprávať (Detva ZVO); mrskia reši (Kameňany REV)
4. strsl, strnitr nepríjemný, nemilý, zlý: Si mi mrskí, strať sa mi z očú (Prochot NB); Učeňia bolo mrskuo (Drienovo KRU); Také je mi to mrské, pozírat sa na tí chúdatká (Lukáčovce HLO)
5. čiast. strsl majúci nedobrú chuť, odporný: Aľe ja som ňekceu̯ (piť odvar), takuo bolo mrskuo (Môlča BB); To (kaša zo zamrznutých zemiakov) malo takú vuoňu aj na kilometer, ľenže už jesť to bolo veľmi mrskuo (Zázrivá DK);
6. hloh, spiš nevľúdny, mrzutý: Zretuj si to maličké, voláke je mrské, zaiste mu volačo je (Červeník HLO); Ňeic ku ocovi, bo je dajaki merski (Spiš. Štvrtok LVO)
7. turč, or nevyhovujúci, nepriaznivý (o počasí): Bola mrská chvíľa, taká fujavica, ľedva som domou došiou̯ (Ležiachov MAR); Fčera bol mrskí čas (Tvrdošín TRS); mrzko prísl. k 1, 3, 4, 6 a 7: Ag zme mrsko napísaľi, museľi zme veru aj ďesaď rázi prepisuvať (Lazany MAR); Dachtorí (kôň) ňie i ňie sa híbnuď z mesta, ľen sa mrsko ďíva na ľuďí (Habovka TRS); Nu veru je to strašňe mrsko, ke_tie mladie ďieučätá behajú v gätkách (Žaškov DK); To bi bolo mrsko, že bi si šla na faru (Stankovany RUŽ); U Emíla, ta_mali vari najmrskejšie, tam chlapci f krpco_choďili (Lipt. Matiašovce LM); Celí tížďeň je takto mrsko, aňi sa človeg do žiadnej roboti ňemuože pribrať (Príbovce MAR); Mersko mi, že mi tak sprosto povedzel (Spiš. Štvrtok LVO)