Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ustaviť sa -ví sa -via sa -vil sa -viac sa -vený -venie (sa) dok.

ustaviť sa1 p. utvoriť sa


ustaviť sa2 p. zastaviť sa 2


utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať • vytvoriť sa vzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odporvyvinúť sa vyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujúustanoviť saodb. ustaviť sakniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno


zastaviť sa 1. ustať v pohybe, v činnosti, prestať sa hýbať; prerušiť chod, činnosť • zastať zastaviť: dav ľudí sa pred budovou zastavil, zastal; auto (sa) zastavilo; výroba sa na krátky čas zastavila; muž za mestom zastal, zastaviluviaznuť zaviaznuť zachytiť sa (pri nejakej prekážke): bicykel uviazol, zaviazol v snehu; padajúci sa zachytil o strom, zastavil sa na stromezaseknúť sa zadrhnúť zadrhnúť sahovor. expr. zahaprovať (náhle ustať v činnosti): zasekol sa v speve, v reči; motor sa zadrhol, zahaprovalzaraziť sa zapätiť sa zháčiť sa (náhle sa zastaviť): zaraziť sa v chôdzi; zapätiť sa, zháčiť sa v rečipozastavovať sa popristavovať sa (postupne sa zastaviť): autá sa pozastavovali

2. na chvíľu niekam zájsť, niekde ostať, niekde, pri niečom sa zdržať • staviť sa pristaviť sa: (za)staviť sa u známych; cestou sa pristaviť na výstavezried. ustaviť sa: Ustavte sa niekedy u nás!ohlásiť sa nazrieť: už dlho sa u nich neohlásil; každý deň nazriem k rodičomzotrvať: pohľadom zotrvala na jeho tváripozastaviť sa: trocha sa pri tejto otázke pozastavíme

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ustaviť sa1, -í, -ia dok. odb. (o spoločenskej organizácii, spolku ap.) utvoriť sa, vzniknúť, ustanoviť sa; zriadiť sa, konštituovať sa: vláda sa ustavila, republika sa ustavila, prípravný výbor sa ustavil;

nedok. ustavovať sa1, -uje, -ujú

ustaviť sa2, -í, -ia dok. kraj. (kde) zastaviť sa na ceste niekam: ustavte sa u nás;

nedok. ustavovať sa2, -uje, -ujú

ustaviť dk
1. čo stavaním vybudovať, postaviť niečo: pakliz by chtiel sused protiw tomu vstawiti duom tak, ze by onomu swietlo vgial, to take muoz vcziniti wedle prawa (ŽK 1473); Polak zgednal v mnie dielo, a to takowe, zie mi mel dum vstawiti (HLOHOVEC 1556); ma bratrz mugy na prwssom myste pylu ustawyty sobe (MADOČANY 16. st); wsseliky dum ustawen biwa od nekoho (Le 1730)
2. čo kam umiestniť niečo niekam: Kassparowi, czo zwon na wežu vstawil f 5 (TRENČÍN 1587); (kňazi) Krista na oltar pred seba ustawili (BN 1796)
3. koho (kam) priviesť niekoho (niekam): gestli ten host gest, czoz mu ho dali w ruce, muz ho s sebu westi, nez musy zarucziti, ze gey zase vstawi bez vrazu (ŽK 1473); tot hetman, ktori se wraczjl nazad, wsal stiri zlatti od pacholka, pustil go do domu, szam posol do domu a pacholka na meszto niewsztawil (BARDEJOV 1597 E); pakly by (Katarína) ussla aneb žeby sme my nemohly gy na myesto, odkad gy bereme, ustawit, slobodna bude Gey Milost na nassyem statku wzyty dweste zlatych (LADCE 1640); on sam a geho diety z panstwy nieuskočy, pakli bi on aneb diety uskočily, powinny gich budieme panstwu ustawit z nassim wlasnim nakladkom (M. KAMEŇ 1744)
L. ktoz swuoy kradez podle gednoho czlowieka naygde, ktoz zgewnie kupil gest a nebylo gemv staweno, obdrzal a take swiedomi vstawil, toho nemohu zadnym kusem w osud poloziti (ŽK 1473) predviedol svedka; k právu, do práva, pred právo u. predviesť pred súd niekoho ako svedka al. obžalovaného: kdyz gedno rukoymi bude za gednoho czlowieka, aby gei miel przed prawo vstawiti (ŽK 1473); paklyby gsme to zanedbaly a poddaneho k prawu nevstawyly, dawame vplnu mocz, abi Geho Welikomožnost pan mal mocz z nassich statkow florenos quadragenta wzyty (PRAZNOV 1671); mi zawazugeme gse pod pokutou sto ssedesat zlatich geho (Kolegiáka) kedikolwek potreba bude do takoweho prawa ustawit (D. KUBÍN 1726)
4. koho menovať do nej. hodnosti, funkcie niekoho: (test) sam nemuohol obranowaty a opatrowaty, poruczyl a tam vstawyl syna sweho, aby tak sprawowal (majetok), yak na prytele pryslussy (L. TRNOVEC 1569); kedj insoho hetmana nam Wasa Milost wstawjce (BARDEJOV 1597 E); nad kterim pywom ustavil d. iudex dispensátorow (ŽILINA 1693); (ľudia) hledali, ktery by byl kral nad wssemi krali, ktereho otec ustawil kralem na Sionem (SP 1696)
5. komu čo poručiť niekomu niečo: prosyze Boha, aby boly sprauedlywy tutorowe meho statku a kazdemu sprawedlywe daly, komu czo gest vstauene a poruczene (L. SIELNICA 1564 E); (dom) od nebostika bratra kupeny nebyl, alle od sswagra geho manzelky a gegy (vdove) byl vstaweny (B. ŠTIAVNICA 1595)
6. čo určiť, stanoviť niečo: wysoczie urozeny pan Sigmund przimierzie a stanie ustawil a ulozil (NAJBACH 1460 E); tito prowazj pohnuli Geho Swátost pápešsku, Sixta V., aby toto arcybratrstwj ustawil (SPo 1690); (Pán) ku wečnosti wssecko sprawil, nezmenj se, co ustawyl (PoP 1723-24)
7. čo komu dať, dodať niečo niekomu: soli deset balvanov, jako sami kupia, dlužni odprodat a až na Tvrdošin Jich Osvicenostem ustaviti (ORAVA 1625 U2); deliberatia gest relaxovana tim spusobem, abi do patnasteho dne na chram pane cžtrnast zlatich ustawili sme (STARHRAD 1685); gest tam richtár zakupny, ktery gest společny oboch panow, kterim ustawugy každorocžne gednu furu wyna (K. N. MESTO 1690); podlžne wsseligake dwochotki, y zo swatomichalskim, abi ustawil do ruki mladeho pana (JASENICA 1710)
8. koho určiť, vybrať niekoho na niečo: o bozeyniczych, kdez magi k bogi vstaweni byti; w czyzem ffoytstwi nebo rychtárstwi nevstawi zadny bozeynik zadneho k bogi (ŽK 1473); -ovať ndk k 1: o nowych wsech, ktere wnowie (sedliaci) vstawugy (ŽK 1473); lide Brumowssty y Ledniczty s obu stran swobodne hor a lesuow a obu stranu poziwali, ale aby kdy prawy chotarz mezi nimi kto vstawowal, toho neysem swiedom (ŽILINA 1479 SČL); k 4: za executorow pak tohoto meho testamentu a posledneg wule ustawugem Gich Milosty (KLOBUŠICE 1718); pan Buoh na tomto swete vstawowal y vstawuge y vstawowaty bude yakowich sprawczow a wrchnost (HALIČ 1612); k 7: žeby každoročzne kožuch nowy k potrebe zamkowskey se neustawowal (TRENČÍN 1675); klatje aby vedle starobylej zvyklosti povinni byli Varinci dobre na častku mu ustavovati (STARHRAD 1652 CM); ustaviť sa dk
1. dostaviť sa, prísť niekam: kterehoz wini przed prawem ze by odpowidal a nevstawil by se, giz gest ten w zalobie dobyty (ŽK 1473); prespolny, gestli by se nemohly každeho mesicze pro ginsse pracze vstawitj k czechmestrom, to gym na zlu stranku neobracze (CA 1585); prossym, osnamte my, gdy czyment wynde, že bich se wedel na ten czass tatam vstawyty (ZVOLEN 1569 KL); (poddaní) proty rozkazu pana sweho zwynyly a na den ulozeny se neustawily (ILAVA 1635); mistr ma se do cechu ustawit (CA 1675); uklada se takowim pokuta, kterykolwek by se nieustawil o ssesty hodinach rano na oračzku (ORLOVÉ 1716); mlada newesta wčasrano na uwod do kostela ma se ustawity (KLÁŠTOR p. Z. 1724);
x. pren náb na sud Božy mass se ustawiti (GŠ 1758)
F. welike sužeňi a trapeňi by te obkličylo, kdybys w temto okamžeňi musel se ustawiti pred trun Božy (CD 18. st) zomrieť; (ne)u. sa pred, na p-o, k p-u (ne)dostaviť sa pred súd ako svedok al. obžalovaný: (Pavol) z panem Kubinim se ani gednal, ani k prawu nassymu se neustawil (P. ĽUPČA 1564); protoz sem ym dal den a z wassym spolu chudym czlowekem na tento pryssty vtorok nech se potom vstawy na prawo do Hladomerya; chczem, aby se (Hanuš) pred prawom vlozyl anebo vstawyl a czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578)
2. prísť, zastaviť sa u niekoho: issli sme s pana fararoweg swadbi, vstawili sme sa v mne (TRENČÍN 1580); Andreass, magjce kone, ustawyl se gedneho času u mne (s. l. 1660)
3. kde usadiť sa niekde: jedni zbyvatelia pre velikost vody mnohokrate i statek potopili, ba i o svoje životy se mali priviest, radnej tam za vodou se ustavili (MEDZIBRODIE 1776 LP)
F. kdož se pewne ustawil w srdci a to uložil w srdcy swem, aby chowal pannu swu (Le 1730) rozhodol sa; -ovať sa ndk k 1: gistotna gest wecz k porozumeny, že se Maczko pro tu priczinu neustawowal (H. ŠTUBŇA 1595)
L. ponewadz zadny se k prawu neustawowal, z czeho by ho byl winil, dali ste ho na rukomy na postaweny (STREČNO 1548) neprišiel pred súd; ustaviť si [sobe] určiť, uložiť si: zadostiučinenij pak gest trestany za hrjchý, ktere gsem činil, od kneze wedle težkosti hrjchu uložené aneb y dobrowolne sobe ustawene (SK 1697)

ustawiť ustawiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu