poly iba v príslov. výrazoch cez poly, v poly v prostriedku: chytiť, oblapiť cez p.;
pren. zlomiť sa v p. ohnúť sa v páse
poly prísl. iba v prísl. výrazoch v poly, cez poly
poly- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom mnohý, početný, rôzny
poly len v prísl. výrazoch cez poly, v poly, nár. i o poly v polovičke, napoly, v páse: prerezať niečo cez poly v prostriedku; Pán ju chytil cez poly a nepustil viac (Dobš.) okolo drieku. Chlap zlomil sa v poly pri prvom výstrele. (Tat.); preťal ho v poly (Hviezd.); Pochytali sa o poly (Tim.) okolo pása
napúl p. na poly