Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ohriať ohreje ohrejú dok. zohriať: o. polievku, o. si obed;

nedok. ohrievať -a

// ohriať sa

1. stať sa teplejším, teplým, zohriať sa: vzduch sa o-l

2. zbaviť sa pocitu chladu, zohriať sa: o. sa na slniečku

expr. ani sa neo-l (a už šiel) nezdržal sa dlho;

nedok. ohrievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ohriať ‑reje ‑rejú ‑rial dok.; ohriať sa

ohriať -reje -rejú -rej! -rial -rejúc -riaty -riatie dok.


ohriať sa -reje sa -rejú sa -rej sa! -rial sa -rejúc sa -riaty -riatie sa dok.

ohriať -reje -rejú -rej! -rial -rejúc -riaty -riatie dok. 1. (čo) ▶ pôsobením tepelnej energie zvýšiť teplotu niečoho, urobiť teplým, teplejším, zohriať na požadovanú teplotu: o. si jedlo na sporáku; o. si večeru v mikrovlnke; o. vodu na 45 stupňov; mlieko ohrejeme, pridáme droždie, cukor a necháme kysnúť na teplom mieste; macerát sa ohreje na bod varu a scedí sa; inzulín sa pred použitím musí o. na izbovú teplotu; slnko krajinu rýchlo ohrialo; odsávať ohriaty vzduch
2. (čo, koho) ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi zbaviť pocitu chladu, vyvolať v tele al. v jednotlivých údoch pocit tepla, zohriať: o. si skrehnuté ruky nad ohňom; dychom si ohrial studené prsty; oteplené papuče ohrejú v zime nohy; slniečko, teplý čaj nás ohreje; pri saunovaní opakujeme ohriatie a ochladenie trikrát; pren. rozvetvená rodina nás ohreje ako teplý kabát
nedok.ohrievať


ohriať sa -reje sa -rejú sa -rej sa! -rial sa -rejúc sa -riaty -riatie sa dok. 1.nadobudnúť vyššiu teplotu, stať sa teplejším, zohriať sa obyč. na požadovanú teplotu; op. ochladiť sa: vzduch sa ohreje od slnečných lúčov; voda v jazere sa ohriala na 28 °C
2. ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi sa zbaviť pocitu chladu, zohriať sa: o. sa pri ohni, pri teplom čaji; o. sa na slnku; o. sa v posteli; pristúpil k radiátoru, aby sa ohrial; Len sa trocha ohrejem, hneď sa pustím naspäť. [L. Ťažký]
3. expr. obyč. v zápore (kde; ø) ▶ byť niekde istý čas, pobudnúť: dlho sa u rodičov neohrial; peniaze sa uňho nikdy ne­ohriali; na tomto poste sa ohrial necelý rok; relácia sa ohriala na obrazovkách len niekoľko mesiacov; nestačili sme sa ani ohriať, už sme prehrávali o dva góly; Všetci odtiaľto utekajú. Ledva sa tu ohrejú, už upaľujú inam. [M. Zelinka]
fraz. neohriať sa [dlho] na [nejakej] stoličke/v [nejakom] kresle zotrvať v nejakej funkcii len krátko; ne­ohriať sa [dlho] na výslní byť na poprednom mieste, vo výsadnom postavení len krátko, nebyť dlho populárny
nedok. k 1, 2ohrievať sa


ohrievať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1.nadobúdať vyššiu teplotu, stávať sa teplým, teplejším, zohrievať sa obyč. na požadovanú teplotu: vďaka plytkému dnu sa voda v jazere rýchlo ohrieva; studený vzduch sa postupne ohrieva a stúpa nahor; sušička ovocia nasáva vzduch, ktorý sa ohrieva na nastavenú teplotu
2. ▶ účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi sa zbavovať pocitu chladu, zohrievať sa: ohrievali sme sa pri ohni; mačky sa rady ohrievajú na slnku; o pol hodiny sa už ohrievame v horskej chate; bezdomovci sa ohrievali teplým čajom
dok.ohriať sa


ohrievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo) ▶ pôsobením tepelnej energie zvyšovať teplotu niečoho, robiť teplým, teplejším, zohrievať na požadovanú teplotu: o. vodu; o. jedlo v mikrovlnke; zemský povrch ohrievajú slnečné lúče; v kuchyni sa nevarilo, privezené jedlá sa tu len ohrievali
2. (čo, koho) ▶ vyvolávať pocit tepla, zbavovať pocitu chladu: o. si skrehnuté ruky, nohy; slnko nás príjemne ohrievalo; privinula si dieťa na hruď a ohrievala ho; Skrehnuté päty tanec ohrieva, / pieseň sa opäť vracia do dreva / a nástroj znie. Znie hudba na svitaní. [J. Buzássy]
fraz. ohrievať si [vlastnú/svoju] polievočku využívať situáciu vo svoj prospech
dok.ohriať

ohriať p. zohriať


ohriať sa 1. p. otepliť sa 2. p. okriať


okriať znova nadobudnúť duševnú al. telesnú silu • vzpružiť sa: na návšteve u rodičov okrial, vzpružil saočerstvieť osviežiť sa osviežieť (najmä telesne): pobytom v horách sa občerstvil; starí vínom očerstveliobodrieť oživnúť oživieť ožiť (najmä duševne): v bezstarostnej spoločnosti oživol, ožilohriať sa zohriať sa (duševne): trocha sa medzi nami ohrialpookriať (trocha okriať): pookrial som pri tebe


otepliť sa stať sa teplejším, teplým • oteplieť steplieť stepliť sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil saohriať sa zohriať sa zhriať sa: studené nohy sa mu (z)ohrialioletnieť pritepliť sa (stať sa trocha teplejším, letným): voda oletnelaroztepliť sa (stať sa teplým): vzduch sa rozteplilvyhriať sa (otepliť sa na potrebnú mieru) • prehriať sa (naskrze al. nad normálnu mieru): motor sa prehrialrozohriať sa: radiátory sa rozohriali


zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať sa ohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahrialarozohriať sa rozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčilaprehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpáliliuhriať saexpr.: upachtiť sa vyzvárať sazried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôňupariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sa pozohrievať sa poohrievať sa (postupne sa zahriať)


zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohnizhriať zahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údyotepliť stepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlaspretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbuodb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytuprihriať (trocha zohriať): prihriať si večerunahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranievyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pecprehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motorrozohriať: beh ma rozohrial, zohrialrozhorúčiť rozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduchpozohrievať poohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hriať, hreje, hrejú, hrial, hriaty nedok.

1. (bezpredm. i koho, čo) poskytovať, dávať teplo: slnko, pec, kožuch hreje; pálenka v žalúdku (dobre) hreje pôsobí pocit tepla; pren.: jeho pohľad hreje je príjemný; myšlienka na teba ma hreje potešuje, oblažuje; Víťazstvo ho hrialo a blažilo. (Mor.)

2. (čo) robiť teplým, zohrievať: h. vodu, kávu, večeru, jedlo

h. si hada na prsiach robiť dobre niekomu, kto to zneužije; Máme hriať si hada v košeli? (Mih.);

dok. zohriať i ohriať

|| hriať sa zohrievať sa, ohrievať sa: h. sa pri peci, na slnku;

dok. zohriať sa, ohriať sa


ohriať, ohreje, ohrejú dok. (čo, koho) plameňom, ohňom urobiť teplým, zohriať, otepliť: o. vodu, kávu, mlieko, večeru; slnko ohreje údy;

pren. (čo, zried. koho) potešiť, povzbudiť; oživiť: Ale mu ani raz neprišlo na um ísť k nemu, ohriať dušu, okriať v útrapách. (Kuk.) A veru je i potrebné človeku, aby ho tu i tu ohrialo slniečko pokoja. (Kuk.);

nedok. ohrievať, -a, -ajú

|| ohriať sa prijať teplo, zahriať sa: o. sa pri peci;

pren. okriať, oživnúť: Prišla, aby sa aj ona trochu ohriala na politickom výslní. (Min.)

hovor. o. sa pri cudzom ohni využiť cudzie výhody, prácu ap. vo svoj prospech; hovor. ani sa neohrial, a už išiel preč pobudol krátko chvíľu; Ani si sa doma neohrial, a už sa ťaháš do cudzieho domu. (Kuk.);

nedok. ohrievať sa

ohriať dok. csl zvýšiť teplotu niečoho pomocou tepelného zdroja, zohriať: Ohrej si vešeru! (Kociha RS); Kej taktog ostaňe, zaz ohreje slnko a ten mráz sejdze! (Podmanín PB); Brad ohráv vodu a trošku ma umev (Lapáš NIT); Mľiko še ohralo i zrobila śe z ňeho hrutka sira (Dl. Lúka BAR)
L. ohrít sir (Hlboké SEN), ohrať sir (Bobrov NÁM) - odvariť tvaroh
F. ňigda na ňim oka ňeohrala (V. Šariš PRE) - nerada ho videla, nemala ho rada


ohriať sa dok. csl zbaviť sa pocitu chladu, prijať teplo, zohriať sa: Aňi sa poriadňe ňeohriau̯, a odišiou̯ (Košťany n. Tur. MAR); Len sa trocha ohrejem a hnet pójdem (Val. Belá PDZ); Ešťe sa trocha ohrejem a iďem domov (Ludanice TOP); Aňi sa u ňíh dobre ňeohrál, už zaz ďaléj uťekal (Bošáca TRČ); Jag dakuz vimlacel, mušel predadz aj na porciju i na drevko, bo žima i ohrac še trebalo dakus (Kokšov-Bakša KOŠ)

ohriať [-ria-, -rí-] dk čo zohriať, urobiť teplejším niečo: ma se tento prassek z madom pomiessati a ohriati; wezmy (hniezdo lastovičie) mezy dwe ssatky, prilož na hrdlo, kdy zachladne, tedy ohreg opet (RT 17. st); chtess-ly tekucy učinytj, musyss dobre ohryty (HL 17. st); wlož (topeničku z chleba) do pitlička, ohreg a prilož na žaludok (RN 17.-18. st); ohrievať [-rie-, -ré-, -rí-] ndk
1. čo (v čom, s čím) zohrievať niečo, robiť teplým al. teplejším: owes aneb jalowcowa zrna ohrjway a w pitliku teple prikladay (RN 17.-18. st); (hviezdy) swetu yasnost wydawagj, wsseckj wecj ohriwagj (PoP 1723-24); to gest slunce, ktoré celú zem ohréwa (DS 1795); (slnce) wssetkj wecj swu swetlosti oswecuge, paprczkmj osdobuge, s tieplosti ohrjwa (Káz 18. st)
2. koho poskytovať niekomu teplé bývanie: sweho teste Tymlina ma do smrty w tem dome drzety a ohriewaty (P. ĽUPČA 1580); foveo: ohriwam, ochranugem (VT 1648); potrebna wec by byla, aby se neyaky sylny ze ženu sylnu wywolyl, ktery by muohly bydnych žebrakow ohryevat a opatrovat (P. BYSTRICA 1717); (ženu) nielen gsem warowal, ohrjewal mogim drewom (P. ĽUPČA 1767); yá (Pán) w swém lúnu teba ohrjwat budem (BlR 18. st); ohriať sa dk
1. čím zohriať sa, dodať si tepla: kdiž se kossiar roby, každy rok se hora pomaly klčuge, ponewadž slamow sa nemuže ohriat (PRIEKOPA 1780)
2. (o osobe) rozohniť sa, rozhnevať sa: concaluit: ohryl se, rozpálil se, rozhňewal sa (KS 1763); ohrievať sa ndk k 1: žena uzrewsse Petra, an se ohriwa, dy (Le 1730); zamknuwsse aresstantuw w studenem aresste, sama pak w susednich domich se ohriwala (RUŽOMBEROK 1757); ficillor: oh(rjwám), zehrjwám sa (KS 1763); (poddaní) z ružomberskeg hory i salasse robit i ohrgewat se museli (RUŽOMBEROK 1776)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu