Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obzrieť -zrie -zrú dok. pohľadom (celkove) preskúmať, prezrieť, pozrieť: o. (si) výstavu; o. (si) niekoho od hlavy po päty; o. sa v zrkadle; o. situáciu zistiť;

nedok. obzerať

// obzrieť sa

1. pozrieť sa za seba, obrátiť sa: zvedavo sa o. (za niekým)

2. preskúmať zrakom, pozrieť (sa), rozhliadnuť sa: o. sa po izbe, o. sa okolo seba;

pren. o. sa po svete

3. hovor. zaopatriť si: o. sa za lepším miestom, o. sa po nábytku

4. venovať pozornosť, všimnúť si: viac sa o tú vec neo-m; dlho sa na nás neo-l; kto sa o-ie o deti? postará

● ani → pes sa oňho neo-ie; neo. sa ani napravo, ani naľavo nebrať nijaké ohľady;

nedok. obzerať sa

obzrieť, obzrieť si -rie (si) -rú (si) -ri (si)! -rel (si) -rúc (si) -retý -retie (si) dok.

obzrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retie sa dok.

obzerať, obzerať si -rá (si) -rajú (si) -raj (si)! -ral (si) -rajúc (si) -rajúci (si) -raný -ranie (si) nedok. (čo, koho) ▶ zrakom (z viacerých strán, dôkladne al. zbežne) prezerať, skúmať niečo, niekoho, obyč. s cieľom zisťovať niečo, oboznamovať sa s niečím; syn. obhliadať (si): o. vystavené predmety, nové autá; obzerá si svoje zrobené ruky; prechádzajú sa a obzerajú si výklady; nenápadne si obzeral ľudí sediacich naokolo; obzerali sa, či sa nezašpinili; Čistí si pierka, obzerá konáre, posedáva – čo si nikdy nevidel – leňoší. [J. Buzássy]; Som s vami veľmi spokojný, – povedal lekár, usmial sa a niekoľko ráz pokýval hlavou, obzerajúc si pritom záhradu od jedného konca po druhý. [L. Ballek]; A tá malá parádnica sa dokáže i hodinu obzerať v zrkadle a veru je z nej zo dňa na deň väčšia krásavica. [A. Rákay]; Miloval plávanie, obzeranie lodiek, zaspávanie pri šume mora... [Cs 2008] ▷ dok. ↗ obzrieť, obzrieť si

obzerať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (za kým, za čím; na koho, na čo; kam; ø) ▶ obracať, vykrúcať hlavu nabok al. smerom dozadu, za seba s cieľom vidieť al. sledovať niekoho, niečo, obracať sa; syn. obhliadať sa: o. sa za seba, dozadu, späť ↗ i fraz.; chlap sa podchvíľou obzerá za psom; obzerali sa, či ich niekto nesleduje; Päť chlapcov zvýskne tak, že sa ľudia obzerajú. [K. Bendová]; Už nekričala, neisto sa obzerala na vedúceho stavebnej skupiny, ktorý kráčal za ňou a jednou rukou ju držal za lakeť [...]. [A. Baláž]
2. (kam; po kom, po čom; zried. na koho; ø) ▶ skúmať niečo zrakom upriamovaným istým smerom al. na rôzne strany, pozerať sa okolo seba, rozhliadať sa; syn. obhliadať sa: o. sa dookola, na všetky strany; o. sa na križovatke doprava, doľava; bezradne, rozpačito, zvedavo sa o. po okolí, okolo seba; nenápadne sa obzerala po hľadisku, či neuvidí známych; obzerá sa, kadiaľ má ísť; rečník sa obzeral po prítomných; žiak sa na hodine stále obzerá rozptyľuje sa okolím, je nepozorný; Deti sa obzerali po miestnosti plnej zrkadiel, figurín a škatúľ s klobúkmi. [J. Uličiansky]; Tonko sa obzerá na mňa, nevie, čo má povedať. [L. Ťažký]
3. (za kým, za čím) ▶ sústreďovať pohľad na niekoho, na niečo, kto al. čo púta pozornosť zjavom, krásou, šarmom, eleganciou a pod., kto, čo vzbudzuje pozornosť, či už pozitívnu, al. negatívnu: muži sa radi obzerajú za peknými ženami; kadiaľ chodí, obzerajú sa za ňou; chodci sa obzerali za známym spevákom; je to dizajnovo nové auto, ľudia sa pri ňom pristavujú a obzerajú sa za ním; Rád sa páčil, staral sa o seba a vedomie, že sa za ním ženy obzerajú, ho napĺňalo uspokojením. [D. Dán]
4. hovor. (po kom, po čom; za kým, za čím) ▶ pokúšať sa nájsť, získať niekoho, niečo, zaopatrovať si niečo, hľadať, zháňať; syn. obhliadať sa: o. sa po nových, talentovaných hráčoch; o. sa po posile; o. sa po práci, za prácou; obzerá sa za novým miestom; autori sa obzerajú po možnostiach publikovať; Skoro každý večer vyráža s Mirou na bojovú výpravu, voľakde zapadnú a obzerajú sa po niekom, kto by sa ich ujal a platil im [...]. [D. Kužel]; Ľudia sa obzerajú po čomsi novom a zábavnejšom. [InZ 1999]
5. (za čím; kam; na čo) ▶ obracať pozornosť späť, do minulosti obyč. s cieľom zhodnotiť niečo prežité, čo sa udialo; syn. obhliadať sa: neobzerajte sa už za minulosťou, do minulosti; Zase dva roky trvalo, kým sa postavil na nohy, no dnes má dôvod obzerať sa na roky minulé s úsmevom a aj s istým uspokojením. [Cs 2006]; Na každého súpera sa pripravujeme bez toho, že by sme sa obzerali na minulé zápasy. [Sme 2010]
6. obyč. v zápore (na koho, na čo) ▶ brať do úvahy, všímať si niekoho, niečo, dbať na niekoho, na niečo; rešpektovať niekoho, niečo: neobzeral sa na zákony; nebude sa o. na mienku iných!; neobzerajte sa na neprajníkov!; nemusíš sa o. na to, čo vravia ľudia; Našťastie, tie pravé knihy sa neobzerajú na módu. [Bib 2004]; Tvorcovia ústavy sa nemajú obzerať na záujmy jednotlivých skupín. [HN 2004]
7. zried. (o koho, o čo) ▶ venovať niekomu, niečomu potrebnú starostlivosť al. pozornosť, starať sa: veľmi sa neobzeral o rodinu, o deti; o záhradu sa treba o., aby nespustla
◘ fraz. chlapci sa za ňou [len tak] obzerajú al. dievčatá sa za ním [len tak] obzerajú je príťažlivá, je príťažlivý, páči sa opačnému pohlaviu; hovor. neobzerať sa na nikoho/na nič al. neobzerať sa [ani] napravo, [ani] naľavo a) konať, postupovať bezohľadne b) konať dôsledne, byť dôsledný; obzerať sa na zadné kolesá pamätať na nečakané okolnosti, na možné následky svojho konania; obzerať sa po dievčatách/po chlapcoch/za dievčatami/za chlapcami prejavovať erotický (sexuálny) záujem; obzerať sa po neveste/po ženíchovi chcieť sa oženiť al. vydať, hľadať si životného partnera; žart. obzerať sa po strakách/po čertoch byť nepozorný, nedávať pozor; obzerať sa za druhými/za inými byť neverný, byť neverná; obzerať sa za každou sukňou (o mužovi) prejavovať erotický (sexuálny) záujem o osoby ženského pohlavia; obzerať sa za seba al. obzerať sa nazad/dozadu/späť rozmýšľať o minulosti, o prežitom, hodnotiť minulý život, vykonanú prácu a pod.
▷ dok. k 1 – 5, 7 ↗ obzrieť sa

obzretie -tia -tí s. (i za čím, za kým) ▶ hodnotiaci prehľad výsledkov, skúseností, istých aktivít, činností a pod. za určité obdobie, stručná bilancia; pripomenutie niečoho, niekoho z minulosti: o. za minulosťou, za prežitým; o. za uplynulým školským rokom; zverejniť stručné o. za výskumnou činnosťou; päťdesiatka je časom na malé o.; v novinách sme si prečítali jubilejné o. Radošinského naivného divadla; Niekoľko obzretí za Štefanom Krčmérym [Rb 1985] ▷ ↗ i obzrieť sa

obzrieť, obzrieť si -rie (si) -rú (si) -ri (si)! -rel (si) -rúc (si) -retý -retie (si) dok. (čo, koho) ▶ zrakom (z viacerých strán, dôkladne al. zbežne) prezrieť, preskúmať niečo, niekoho, obyč. s cieľom zistiť niečo, oboznámiť sa s niečím; syn. obhliadnuť (si): ísť si o. centrum mesta; zatiaľ to tu obzriem; o. si zrekonštruované priestory; musíme o. terén; rád by si ten zázrak obzrel zblízka; skúmavo si obzrie syna; obzrie si nevestu od hlavy po päty; dovoľ, aby som si ťa poriadne obzrel; mala slušnú predstavu, mala už niečo obzreté; nenápadne sa obzrela v zrkadle, či nie je strapatá; pozorne sa obzreli, či si nepokrčili šaty; Lenže klobúk, ktorý dostal odo mňa, bol nový, nie takýto deravý. Ak chcete, obzrite si ho! [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ obzerať, obzerať si

obzrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retie sa dok. 1. (za kým, za čím; na koho, na čo; kam; ø) ▶ obrátiť, vykrútiť hlavu nabok al. smerom dozadu, za seba s cieľom pozrieť, uvidieť al. sledovať niekoho, niečo, obrátiť sa; syn. obhliadnuť sa: o. sa ponad plece; o. sa za hlasom; o. sa za seba, dozadu ↗ i fraz.; obzrela sa na muža, ktorý sedel vedľa nej; chlapec sa obzrie, či otec ide za ním; odišiel bez pozdravu, ani sa neobzrel; nasledovalo posledné obzretie sa za morom; Cestou do kopca si popiskoval a ešte niekoľkokrát sa obzrel na to prekrásne údolie, uprostred ktorého ležal Firgas. [V. Pankovčín]
2. (kam; okolo koho; po kom, po čom; zried. na koho) ▶ preskúmať niečo zrakom upriameným istým smerom al. na rôzne strany, pozrieť sa okolo seba, rozhliadnuť sa, poobzerať sa; syn. obhliadnuť sa: o. sa napravo, naľavo, okolo seba; o. sa po poloprázdnej miestnosti; obzrieme sa trochu po okolí; obzrel sa po prítomných, či už všetci prišli; prv než vstúpiš na priechod, obzri sa na obidve strany, či nejde auto; Redaktor sa obzrel po peróne, po množstve ľudí, po tej pestrej zmesi najrozličnejších tvárí. [J. Balco]; Opäť sa obzrel na divadelníkov, ktorí sa začali uškŕňať. [P. Jaroš]; Keď sa obzrieme po našom Slovensku, vidíme veľa krás [...]. [KSl 1958]
3. (za kým, za čím) ▶ sústrediť pohľad na niekoho, na niečo, kto al. čo púta pozornosť zjavom, krásou, šarmom, eleganciou a pod., kto, čo vzbudzuje pozornosť, či už pozitívnu, al. negatívnu: o. sa za pekným dievčaťom; bola to mocná, urastená žena, za ktorou sa asi veľa mužov neobzrie; predstaviteľky nežného pohlavia sa rady obzrú za mužom so širokými ramenami; Obzrel sa za ňou hltavo a chcelo sa mu vykríknuť: – Och, ako len kráča, len sa tak oberá! [P. Jaroš]
4. hovor. (po kom, po čom; za kým, za čím) ▶ pokúsiť sa nájsť, získať niekoho, niečo, zaopatriť si niečo; zistiť, či je možné niečo získať al. uskutočniť, pohľadať, pozháňať; syn. obhliadnuť sa: o. sa po zamestnaní, po nejakej robote, za prácou; treba sa o. po novej kuchárke; musíme sa o. po väčšom byte; vždy sa radi obzrú po dobrom nápade; Pre nás prisťahovalcov to znamenalo: najprv si nájdeš prácu, potom sa vážne obzrieš po žene. [L. Ťažký]; Časom sa vám treba aj ženiť, nuž nebude od veci, keď sa aj obzriete za dajakou dievkou. [A. Habovštiak]
5. (za čím; kam; na koho, na čo) ▶ obrátiť pozornosť späť, do minulosti obyč. s cieľom zhodnotiť niečo prežité, čo sa udialo; syn. obhliadnuť sa: o. sa za uplynulým rokom; treba sa o. aj do histórie; o. sa na svoju mladosť; pri písaní štúdie sa obzrel aj na svojich predchodcov; obzreli sa do čias, keď ešte drali nohavice v školských laviciach; Ako vždy, keď sa nám súčasnosť zauzľuje, je dobré obzrieť sa za minulosťou. Za skúsenosťami dávno minulých generácií. [G. Murín]; Kamkoľvek sa obzriem, do ktoréhokoľvek bodu svojej minulosti, všade to bolo rovnaké, takmer rovnaké [...]. [As 2002]
6. (o koho, o čo) ▶ poskytnúť niekomu, niečomu potrebnú starostlivosť al. pozornosť, postarať sa: aspoň o matku by sa mali o.; syn sa celý rok neobzrie o gazdovstvo; Už k nej nepôjde, neobzrie sa o ňu [o svokru]. [K. Lászlová]
◘ fraz. hovor. expr. ani pes sa oňho neobzrie nik si ho nevšimne, nik sa oňho nepostará; nestačil sa ani obzrieť [a už] [sa niečo stalo] ani nezbadal, ani sa nenazdal, hneď, ihneď, v momente (sa niečo udialo); obzrieť sa po svete navštíviť, precestovať a spoznať cudzie krajiny; obzrieť sa za každou sukňou prejaviť erotický (sexuálny) záujem o osobu ženského pohlavia; obzrieť sa za seba al. obzrieť sa nazad/dozadu/späť porozmýšľať o minulosti, o prežitom, zhodnotiť minulý život, vykonanú prácu a pod.
▷ nedok. ↗ obzerať sa

obzrieť porov. obzerať, p. prezrieť 1

obzrieť sa porov. obzerať sa 1–4

pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať

prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuť • obzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colnici • obhliadnuť • hovor.: obkuknúť • okuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikou • pozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierku • zmerať • premerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po päty • fraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomných • preletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomných • preskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisy • skontrolovať • prekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavreté • prešetriť • vyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého čreva • revidovať (urobiť revíziu): revidovať účty • prehľadať • presnoriť • hovor. expr.: preštúrať • preštárať • prekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašla • pohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvke • poprezerať • poprehliadať • poohliadať • poobhliadať • poobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpi • hovor.: poobkúkať • poobkukávať • poobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plán • odhaliť • spoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekoho • expr. prekuknúť: prekuknúť podvod

zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstarať • zaopatriť • kniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné doklady • zadovážiť • zastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážil • hovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbu • hovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na auto • hovor. expr. splašiť • zastar. vystanoviť (Dobšinský) • hovor.: vybehať • vypriasť • vyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinky • hovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimu • nár. zaopáčiť (Kalinčiak) • získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovať • hovor.: pošikovať • dohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miesto • vybojovať • hovor. expr.: vydupať • vydupkať • vytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov

obzerať, -á, -ajú nedok. (čo, koho) zrakom, pohľadom skúmať, prezerať, prehliadať: o. novú knihu, o. tovar; pozorne, zvedavo si niečo o.; o. si niečo zo všetkých strán dôkladne, pozorne; Gazdovia chodievali obzerať polia , či sú už pod pluh. (Fr. Kráľ) Obzerali si Emilu bez ostychu. (Laz.);

dok. obzrieť

|| obzerať sa

1. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom, na koho, na čo, zried. i ku komu, k čomu) obracať sa, obracať hlavu k niekomu al. k niečomu (často smerom za seba) s cieľom uvidieť al. sledovať niekoho al. niečo zrakom: o. sa pri vyučovaní obracať sa (nedávať pozor); o. sa na všetky strany, o. sa okolo seba, vôkol seba; o. sa za seba, o. sa nazad, pren. rozmýšľať, uvažovať o minulosti, o prežitom, hodnotiť minulý život, vykonanú prácu ap.; Obzeral sa za kamarátmi. (Ráz.) Potom obzerala sa (sova) po humnách. (Taj.) Dlho sa obzeral po robotníkoch, ale nik sa nehlásil. (Pláv.) Kradli sa popri chalupe, obzerajúc sa na strechu. (Vaj.) Martin sa obzerá, najmä k lavici. (Kuk.)

● hovor. ľudia sa za ním (za ňou) obzerali budil (budila) pozornosť; chlapci sa za ňou (len tak) obzerajú (dievčence sa za ním obzerajú) o pôvabnej, páčiacej sa žene, o peknom dievčati (o páčiacom sa, švárnom mládencovi, mužovi); o. sa po strakách (po čertoch) byť nepozorný, nedávať pozor; neobzerať sa napravo ani naľavo a) byť dôsledný, konať dôsledne; b) bezohľadne konať;

2. pozerať sa, hľadieť, skúmať zrakom, rozhliadať sa: o. sa po izbe, po dome, po meste; placho, bojazlivo, bezradne, ospalo sa o. okolo seba;

3. (po kom, po čom, zried. i za kým, za čím) hľadať; snažiť sa nájsť, pokúšať sa získať, zaopatriť si niečo: o. sa po zamestnaní; Musím sa obzerať po stálom chlebíčku. (Jes.) Bol najvyšší čas, aby sa zbojník obzeral po zimovisku. (Hor.) Ani by neverili, že je z ich dediny, a obzerali by sa za nejakou skalou. (Švant.)

4. (na koho, na čo, zried. i o koho, o čo) všímať si, brať do úvahy niekoho, niečo, dbať na niekoho, na niečo; rešpektovať niekoho, niečo: Obzerať sa na ľudí, na svet, uvažovať, akí sme pre nich, je temer vždy mučeníctvom. (Vaj.)

● hovor. neobzerať sa na nikoho, na nič, zried. i o nikoho, o nič (Taj.) bezohľadne al. dôsledne konať, postupovať; o. sa na zadné kolesá pamätať na nepredvídané okolnosti, na nepredvídané následky svojho konania;

5. (o koho, o čo) starať sa venovať niekomu, niečomu starostlivosť al. pozornosť: Človek vždy má akési starosti, a tak sa ani veľmi neobzerá o druhých. (Jégé) A sadol si na lavičku, obťaýenú miskami so studenom. No on sa neobzeral oň veľmi. (Kuk.)

6. hľadieť na seba, prezerať sa: o. sa v zrkadle;

7. prezerať sa, prehliadať sa, skúmať sa pohľadom navzájom;

dok. obzrieť sa

obzrieť, -zrie, -zrú, rozk. -zri dok. (čo, koho) zrakom, pohľadom preskúmať, prezrieť, prehliadnuť: pozorne (si) niečo o., o. si mesto, okolie; o. si niečo zo všetkých strán dôkladne; o. si niekoho od hlavy po päty dôkladne prezrieť; premerať pohľadom; Obzri si, čo som zhotovil! (Zúb.) Bol obzrieť, či mu vôbec lúku dobre opravila. (Tim.) Farár sa vybral na pole s úmyslom, že obzrie, ako je tam. (Vans.);

nedok. obzerať

|| obzrieť sa

1. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom, na koho, na čo, zried. i ku komu, k čomu) obrátiť sa, obrátiť hlavu k niekomu al. k niečomu (často smerom za seba) s cieľom uvidieť al. sledovať niekoho al. niečo zrakom; pozrieť sa: Obzrú sa, i vidia, že ktosi volá. (Kuk.); o. sa napravo, naľavo; zvedavo sa o.; o. sa za seba, nazad, naspäť, späť, pren. všimnúť si minulosť, zhodnotiť niečo minulé, najmä vykonanú prácu; Tri razy sa obzrúc za ňou, dovedal sa, či všetko pobrali. (Taj.) Obzrela sa po ňom. (Tim.) Obzrela sa na mesto z návršia. (Kuk.) Niekoľko hostí sa obzrelo k nášmu stolu. (Bedn.) Do večera sa ani domov neobzrel (Taj.) neprišiel.

● hovor. nestačím sa ani o. mám veľa súrnej roboty, musím stále pracovať; Len sa obzrieť, a už polnoc bije (Vaj.) ani sa nenazdáš, ani nezbadáš; hneď, čoskoro. Sotva sa stačila obzrieť, už sa aj vznášal (kŕdeľ) ponad strechy (Janč.) ani sa nenazdala, ani nezbadala, ihneď; také ledačo, čo sa nik za ním neobzrie (Kal.) čo si ho nik nevšimne, čo sa nikomu nepáči;

2. preskúmať zrakom, rozhliadnuť sa: o. sa okolo seba, dookola, pren. preskúmať, všimnúť si niečo; orientovať sa v situácii, zistiť situáciu; Obzrel sa po dome — okrem starej nevidel tam nikoho. (Kuk.); pren. Nemal kedy Štefan Ilčík ani dobre po svete sa obzrieť, keď mu boženík doniesol predvolanie na odvod (Urb.) nestačil nič zažiť, skúsiť.

3. (po kom, po čom, za kým, za čím) pohľadať niekoho, niečo, vynasnažiť sa získať, zaopatriť si: Paľko, obzri sa po inom dievčati! (Kuk.) Naostatok obzreli sa za robotou a šichníkmi. (Tim.)

4. (na koho, na čo, o koho, o čo) všimnúť si, vziať do úvahy, rešpektovať niekoho, niečo: Neobzrela sa na moje reči. (Vaj.) Prišiel každý, i taký, čo cez celý rok o zákazy ani sa neobzrie. (Tim.)

5. (o koho, o čo) postarať sa, venovať niekomu, niečomu starostlivosť al. pozornosť: Kto sa má obzrieť o ne (o deti), ak nie matka? (Al.) Máme sa najprv obzrieť o statok. (Kuk.)

● hovor. expr. ani pes sa o teba neobzrie nik sa o teba nepostará, nik si ťa nevšimne;

6. pozrieť na seba, pozrieť sa: o. sa v zrkadle;

7. prezrieť sa, poobzerať sa navzájom;

nedok. obzerať sa

obozrieť p. obzrieť

obozrieť sa p. obzrieť sa

obzernúť sa p. obzrieť sa

obzrieť i obozrieť dok.
1. strsl, zsl preskúmať zrakom, (dôkladne) si prezrieť, poprezerať si: Muošťe to izď obzrieť (Stožok ZVO); Došóv son si to obzret (Lukáčovce HLO); Ked mav volačo kúpit, najpŕv si to dobre obzrev, abi nekúpev kočku v mechu (Šípkové PIE); Dobre si to musím najprv obezret (Bošáca TRČ)
2. prísť (niekoho) pozrieť, navštíviť: Prišľi zmo váz obzrieťi, ako sä máťe, śi sťe ňi chorí (Kokava n. Rim. RS); Ag buďem zdraví, príďem váz obzreť (Revúca)

obzrieť sa, obozrieť sa i obzrúť sa i obzernúť sa dok.
1. strsl, zsl pozrieť sa za seba, obrátiť sa: Kapseľku zme si naplňiľi a ešťe hríbe bole šaďe, ďe zme sa obzreľi (V. Lom MK); Obzrela som sa a uvidela som avtobus za sebú (Val. Belá PDZ); Ani som sä neviän de obzrúla (Drienčany RS); Obzriam sä, a to Palko (Ratková REV); Zrazu sa obzrem a ten dziviak priam za mňu uš čmuchal! (Rajec. Lesná ŽIL); Nože sa obezri na ňu, aľe vihľída, čo? (Čičmany ŽIL)
2. strsl, zsl venovať pozornosť, všimnúť si: Aňi sa ťem na náz ňeobzreu̯, iba ľeťeu̯ (V. Lom MK); Neobzeraj se ťi na nikoho a rop si po svojom! (Revúca); Kúpená krava sa na toto moje seno aňi neobzrela (Skalka n. Váh. TRČ)
F. aňi pe_ sa o náz ňeobzré (Ozdín LUČ) - o opovŕhaní a nevšímavosti
3. postarať sa, dať pozor, mať starosť (o niečo, niekoho): Ve_ca ťi treba aj o gazdofstvo obozrieť, ňie iba pot Páľeňicu choďiť (Podbiel TRS); Obzri se kuz nan, kim prídem domó (Rev. Lehota REV); obozrieť sa o dom (Hor. Lehota DK)
4. zastaviť sa u niekoho na návšteve, prísť pozrieť: Ani se neobzre do nás, neviam, že preš (Mokrá Lúka REV)

obozrieť [obe-] dk čo, koho zrakom, pohľadom spočinúť na niečom, na niekom, obzrieť si niečo, niekoho: geden weliky bok hory, cžo pany možu y včzil dat obezret, wnywečz obratily (JASENICA 1710); Gežiss, obezrew učedlniky wukol sebe sedice, rekl (Le 1730); obozrieť sa [obo-, obe-], obzrieť sa dk na čo, na koho, za/o koho obrátiť sa, obrátiť hlavu k niekomu al. k niečomu (smerom za seba) s cieľom uvidieť al. sledovať niečo zrakom: oczuwssi sskrek od Preyteg, obezrel sem se a widel sem szo (!) pred gednim czlowekem utikaly (ILAVA 1651); choďte ku služebnjku mému, on modliti se bude za vás, gá na twár geho se obezrem (PW 1752); opet obozrel se swedek za seba y widel Medvegya tam zasek z kolem stati (DUBOVÉ 1757); nesmím se obezret nikam (PV 18. st); kdy se obzreli Nemci muškatieri, videli sú mnoho stavu nasekáno (ASL 18. st); obzerať sa [-ze-, -zie-, -zí-], obozierať sa [obezí-] ndk
1. po kom, na koho, za čo, pod čo obracať hlavu k niečomu, k niekomu s cieľom uvidieť al. sledovať niečo zrakom: techdj sem se obzerala naspak mnohonasobne; Sos Kiralka swogou dioukou se zatwarali do komory a zapieraly se a won winducze, obzerali se a zase se zapreli (KRUPINA 1675; 1716); krestány katolicy w hrame boskem sem i tam se obziragu, misslenky gegich Pan Buch wge kade letagu (SJ 1755); oči nasse magu se obrezowati, ktere zwikli slobodne sem y tam po milownikoch, po milownicach se obzierati (MS 1758); (ľudia) ustawične naňho (výborného muža - Ježiša) se obzjrali (VP 1764); když owce mutné oči dostanu, hlawu k zemi wiseti nechagu, malo žeru, se pod brucho mnoho obzjragu a z paprčkami sskrabu, můžeme weriti, že cžerwjky magu (VOv 1779); ale wilízaný posmešník sa obezíral (BU 1795); (Telemach) k brehu sotwa gjťi chtege, ustawičňe za chrbet se obzjral (PT 1796)
2. (na čo) všímať si, brať do úvahy niečo, dbať na niečo, rešpektovať niečo, dávať pozor: opatrnj (človek) ačkolj o koncy dobre trufa a predwidy ho, wssakze se obzera, aby se neunahlil; abis z kolege newissel, obzerag se (KoB 1666)

obzrieť [obezreť] dk koho, čo pozorne prejsť zrakom po niekom (po prítomných), po niečom, prezrieť niekoho, niečo: z panskich slavnich hájov urbarskich Jankovitsova čzelad ustavičzne kvaltovala (drevo) a do jesseniczkeho domu woziwala, čzo pany možu y včzil dat obezret (JASENICA 1710); Geziss obezrew učedlniky wukol sebe sedice (Le 1730); nech ti žaden toho hrnčeka pri tom ohny neobezre (HK 18. st) nevidí; obzerať ndk: ssussgerne pak pre konope, zdaliss postawene su, a kde w gakem miste su, obzgerat se budu (KOŠECA 1771); obzrieť sa [ob(o)-; obe-; -zreť] dk
1. pozrieť za seba, obrátiť sa: oczuwawssi sskrek od Preyteg, obeznel (!) sem se (ILAVA 1651); opet obozrel se swedek za seba y widel Medvegya tam zasek z kolem stati (DUBOVÉ 1757); (ženy) obezrice sa widely odwaleny kamen a wnissli do hrobu (SlK 1766-80); a kdy se obzreli Nemci muškatieri, videli sú mnoho stavu nasekáno (ASL ( 1781)); ach, ga smutnj, pri oltary stogim gako publikan, nesmim se obezret nikam (SNS 1786); Lotowa žena buda wssetečná, čo bi to bol za halas, obzrela sa (DS 1795)
2. na čo zahľadieť sa, pozrieť sa na niečo: choďte ku služenjku mému, on modliti se bude za vás, gá na twár geho se obezrem (PW 1752); obzerať sa [ob(e)-, -ze-, -zie-, -zí-] ndk
1. k 1: techdj sem se obzerala naspak mnohonasobne (KRUPINA 1675); Pantak kamen w ruku magiczi stal, takže kdi se pan Barwier obzeral, obawagicze se, že do neho wihodi (TURIEC 1746); neobzyrag sa za seba, drz pred sebu oko, neotwárag welmi usta, když hlediss wisoko (GV 1755); ale wilízaný posmešník sa obezíral (BU 1795); widte, gako ge w sweg nadegi a w swem dumani sklamana, když se naspatek obhledala a obzierala (MK 18. st)
2. k 2: wždicky Sos Kiralka swogou dioukou Gönczkou se zatwarali do komory a zapieraly se a won winducze, obzerali se (KRUPINA 1716); z obloka hladic mlinarka, počula p. Záthurecky Imricha sem a tam se obzeragiciho (ZÁTURČIE 1755); krestány katolicy w hrame boskem a kostole neprawe rosprawky čina, gini sem i tam se obziragu (SJ 1755); oči nasse magu se obrezowati, ktere bes skroceni zwikli slobodne sem y tam po milownikoch, po milownicach se obzierati, sem y tam bluditi (MS 1758); (ľudia) ustawične naňho se obzjrali (VP 1764)
3. venovať pozornosť niečomu, všímať si niečo: opatrnj (človek) ačkolj o koncy dobre trufa a predwidy ho, wssakze se obzera, aby se neunahlil; abis z kolege newissel, obzerag se (KoB 1666); (keď ovce) se pod brucho mnoho obziragu a z paprčkami sskrabu, můžeme weriti, že cžerwiky magu (VOv 1779); neporádná láska, s kterú teba samého hladáss, s kterú sa obzjráss, táto dussu twú turbuge (BlR 18. st) sa zaoberáš