páliaci -ca -ce príd.
páliaci -ca -ce príd. hut. ▶ využívajúci veľmi vysokú teplotu na delenie pevného materiálu, kovu, rezací, paličský: p. plazmový stroj na rezanie; pri bežnom rezaní kovov sa na chladenie páliacej hlavice plameňom používa prietok kyslíka ▷ ↗ i páliť
páliaci [-li(a)-] príd 1. kt. niekomu spôsobuje nepríjemnosť, bolesť pálením: plot by ge (ovce) od pálicýho slunka, od trpkého geseného a garného wetra chránil (SPo 1691); wotka maku bjleho spanje czini, szuchoty, chorucsost chlawy, wredi zle, paljacse, ty wssecky lecsy (RO 18. st); x. pren (ľudia) wiďet budú zgawnú propast pékla okolo seba, swet horycy a huff ďablúw zalugycych na seba, w sebe swedomj wynowaté a palycé (BlR 18. st) znepokojené 2. (o veci) kt. pália ohňom, v ohni: thuricremus: kadidlo paljcy (KS 1763) 3. (o nádobe) určený na pálenie, v kt. pália obyč. destiláty: alembicus: páljcý kotel (FO 1737)