kotlík, kotlíček p. kotol
kotol, -tla, 6. p. -tle, mn. č. -tly m.
1. väčšia nádoba na varenie a vypuklým dňom, umiestená pri varení priamo nad ohňom: variť, vyvárať v k-e;
2. súčiastka parného stroja, v ktorej sa uvádza voda do varu: parný k.;
3. kotlu podobná vec, prírodný útvar: ľadovcový k.;
4. voj. spôsob obkolesenia nepriateľa: stalingradský k., uzavrieť do k-a;
kotlový i kotolný príd.: k. plech na výrobu kotlov; k. kameň vápenatá usadenina od vody na dne kotla;
kotlík, -a m. zdrob.;
kotlíkový príd.: k. tvar;
kotlíček, -čka m. zdrob. expr.;
kotlisko, -a str. i m. zvel. expr.