utiecť utečie utečú utiekol dok.
1. behom sa vzdialiť; náhlivo opustiť nebezpečné ap. miesto; ujsť, zutekať: zbabelo u., naľakal sa a u-l; u. prenasledovateľom; u. pred ohňom, pred povodňou
2. (tajne, nepozorovane) odísť; svojvoľne opustiť isté prostredie, povolanie ap.; ujsť, zutekať: u. z domu, z väzenia; u. z dediny do mesta; u. od povinností; čo si u-l, nepáčilo sa ti tu?
3. expr. (o veciach) uvoľniť sa, uniknúť (zo svojho miesta); ujsť: očko na pančuche u-lo
4. ubehnúť, uplynúť (v čase); ujsť: deň rýchlo u-l, prázdniny u-li (ako voda), cesta im rýchlo u-la
● čo sa vlečie, neu-ie; to ti neu-ie a) dočkáš sa toho b) na to je čas;
nedok. utekať
1. k 1 – 4: u. pred povodňou, u. za hranice; mlieko u-á z hrnca kypí; ako ten čas u-á
2. bežať (význ. 1): u. za autobusom; u-á, čo mu sily stačia; u. ozlomkrky; hovor.: u. na stanicu, do obchodu, po lekára ponáhľať sa; čo už u-te? neodchádzajte ešte!