sám m, sama ž, samo s zám vymedz
1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, iba jeden, jediný: chtiel by gi (matku) z toho domu pohybowati, tehdy gey na tu yzbu zadnu pustiti (má), w ktery on sam messka (P. ĽUPČA 1555); ya, kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem (TRENČÍN 1610); walacha posilam sameho (s. l. 1722); a bywala Yudytha sama w gizbe (KB 1757)
F. byť s. v sebe byť jediný: w Hlubokem pak sama w sobe gest krczma pana Appony Pawlowa, v Nadassy sama w sobe gest krczma pana Pongracz Danyelowa (s. l. 1611)
2. osamotený, opustený: ga len sama trawim swatki (RADVAŇ 1694); a tak si ty len sama chtela jíst? Pravdaže sem len sama išla (S. ĽUPČA 1732 CM); nenj dobre, aby člowek sam byl (KS 1763);
3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: sam sy panem bjwass, žadneho nemiwass, kdo bit smel rozkazowati (BV 1652); automatum: rožen, ktery se sam obraca (LC 1707); szam domow dosel, opaternostyi zadneg nyemal, w letach, segyiwy a nyewladni bol (ŠÍPKOVÉ 1747)
F. poweďel ňesprawedliwy, aby hressyl sám w sebe (KB 1757) z vlastnej vôle; kdo neskoro chodj, sam sobě sskodj (SiN 1678)
4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: a kdy sme odomkli, nassli sme tam obrus zawinuti, ktery sama (Margareta) musela wratiti (S. ĽUPČA 1582); sama wiznala pred pany, ze tu zem, ktera gest na Wlčzku, tu ze za swe penize kupila (ZVOLEN 1683); že všecko popredá, sám sa na vojnu dá (Pie 18. st)
F. s. od seba dobrovoľne, bez vyzvania, samovoľne: pisal pan Komorowsky geden list, na ktery sme dali sami od seba odpowed (ORAVA 1618); suae spontia pinus: sama od sebe roste gedla (KS 1763)
5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci, priam, dokonca: a to sam Čzierny Gyrik ma sobe poprawowath (L. TRNOVEC 1572); o tom sam pan richtar dobru wedomost gesste meli (JELŠAVA 1602); hody te obsahugu w sobe to, že sameho Boha stworitele a vikupitele, ano samu negswetegssu Trogicu wideti budeme (MS 1758)