vynútiť -i dok.
1. nútením dosiahnuť, vymôcť: v. od niekoho priznanie
2. nasilu prejaviť: v-ený úsmev;
nedok. vynucovať
// vynútiť si
1. vymôcť si (význ. 2): v. si u niekoho rešpekt, uznanie
2. stať sa rozhodujúcou príčinou, spôsobiť: táto okolnosť si v-la isté zmeny;
nedok. vynucovať si