izolátor -a m.
1. teleso vyrobené z izolačnej látky: tepelný i.
2. nevodivá súčasť elektr. zariadenia: porcelánový i., vysokonapäťový i.;
izolátorový príd.
izolátor -ra L -re pl. N -ry m.
izolátor -ra L -re pl. N -ry m. 1. tech., stav. ▶ látka, hmota určená na izoláciu; predmet z izolačnej látky slúžiaci na izolovanie; syn. izolant: tepelný, zvukový i. 2. eltech. ▶ časť elektrického zariadenia z izolačnej, nevodivej látky, izolantu, oddeľujúca vodiče navzájom al. vodič od zeme: keramický, sklený i.; vysokonapäťový i.
izolátor -a m. ‹t›
1. tech., stav. izolačná hmota
2. eltech. izolant
3. nevodivá časť elektrického zariadenia oddeľujúca jeden vodič (pól) od druhého al. vodič od zeme: porcelánový, sklený i.; vonkajší i.;
izolátorový príd.: odb. i-á poistka; i. reťazec
izolátor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. predmet z izolačnej látky slúžiaci na izolovanie (napr. na nevodivé upevnenie elekrického vedenia): elektrický, tepelný i.;
izolátorový príd.: i-á poistka