Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opálka -y -lok ž. prútený (oválny) košík na nosenie krmu ap.; jeho obsah: niesť v o-e drevo; za o-u zemiakov

opálka -ky -lok ž.

opálka -ky -lok ž. ▶ plytký prútený okrúhly al. oválny košík používaný pri zbere úrody, na nosenie krmiva pre domáce zvieratá, narúbaného dreva k peci a pod.; množstvo niečoho, ktoré sa zmestí do tohto košíka: o. z tenkej ohýbanej osiky; pliesť tradičné opálky; doniesla opálku zemiakov; vykysnuté chlebové cesto sa rozdeľovalo do malých opálok; Ešte sa zastavil v kôlni, vzal z nej za opálku dreva. [S. Rakús]; Už netreba kopať studne, vynášať hlinu v opálkach. [J. Zambor] ▷ opáločka -ky -čiek ž. zdrob.: expr. vankúš na pletenie čipiek sa vkladal do opáločky zhotovenej podľa veľkosti vankúša

kôš nádoba upletená z prútia al. iného materiálu • košík: nákupný kôš, košík • opálka (prútený, obyč. oválny kôš na nosenie krmu a pod.): opálka zemiakov • krošňa (kôš, ktorý na chrbte nosili vandrovní remeselníci a podomoví obchodníci): sklenárska krošňa

opálka p. slamenica, kôš

slamenica pletená nádoba zo slamy • slamienka: dať chlieb kysnúť do slamenice, do slamienky • opálka (košík na nosenie krmu a pod.): za opálku zemiakov • ošítka (okrúhla al. podlhovastá slamenica): ošítka s vajcami

opálka, -y, -lok ž. plytký okrúhly kôš upletený obyč. z prútia, používaný obyč. na nosenie krmu pre dobytok; množstvo niečoho, ktoré sa zmestí do tohto koša: pol o-y zemiakov; Gazdovia plietli opálky. (Podj.);

opáločka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

opálka ž.
1. strsl, zsl, spiš, šar kôš rôznej veľkosti (upletený z prútia al. štiepaného dreva), používaný v domácnosti na rozličné účely: Opálka je z vŕbového prúťaťa, na švápku (Kraľovany DK); Na šragľi bola zavesená opálka na sečku pre koňe (Nitrica PDZ); Z opálki sa usípá sečka kravám (Vaďovce MYJ); Do opáu̯ki sa nabrau̯o a do hrantú sipávau̯o (Kunov SEN); Gruľe dajce do opalki! (Hrabkov PRE); Na opalku s prutkoh olupanich śe dal suž z medom, to bulo na ceplim a met scekal (Trhovište MCH)
F. hubu má jak opau̯ku (Brodské SKA) - má veľké ústa; je hubatý; hlavu má jak opálka velikú (Červeník HLO) - veľmi (nápadne) veľkú; naša nevesta nedonésla ani dzeravú opálku (Vaďovce MYJ) - prišla bez vena
2. tek, priev, top, jtrenč oválna (pletená al. drevená) nádoba na krmivo pre dobytok: Opálka, s toho žrávali koňe - taká kasňička drevená (Tek. Breznica NB); Uviaž na oje opálku a nasib obroka koňom! (Brodzany TOP); opálka na obrok (Prievidza); opálka pre kona (Kubrica TRČ)
3. lipt, zvol riečica, sito na osievanie vymláteného zrna: opálka na žito (Lazisko LM); opálka na ovos (Slov. Ľupča BB); ofsenná opálka (Sielnica ZVO)
F. koža vizerala ako opálka (Pribylina LM) - bola deravá; opáločka ž. zdrob. expr. k 1: Tam na opálečce máš trochu ofsa pre ťeľa (Bošáca TRČ); Cetka prišla s pulnu opalečku (Niž. Šebastová PRE)

opálka ž
1. oválna plytká nádoba na čistenie sypaním opálaním: vannus: opalka (VT 1648); lowas obrok opalku opala (KoB 1666); cribrum areale: opálka (KS 1763); (obilné zrnká) naposledy musegj na opálce od prachu očisstené býti (HRK 1773); vannus: opalka (VLS 18. st)
2. široká drevená lopata na čistenie obilia od pliev prehadzovaním proti vetru: oppalka drewena nowa no 1 (LIKAVA 1627); ventilabrum: wegačka, opálka (KS 1763); ventilabrum: opálka, wěgečka (CL 1777)
3. oválny plytký kôš z prútia na prenášanie zemiakov, sena ap.: opalky na noseny sladu (DUBNICA n. V. 1720); za opalky sladkowy dal som d 40 (P. BYSTRICA 1722)