rozťahovací príd. kt. sa dá rozťahovať: r. gauč, stôl
rozťahovací -cia -cie príd.
vyťahovací prispôsobený na vyťahovanie • rozťahovací: vyťahovací, rozťahovací gauč, stôl
rozťahovací, -ia, -ie príd. ktorý možno roztiahnuť, rozťahovať: r-ia harmonika; r. stôl, r-ia stolička, r-ia posteľ, r. gauč
rozťahovací príd. ktorý možno rozťahovať, a tak vytvoriť, príp. zväčšiť potrebnú plochu (o stole, o posteli a pod.): Aj na rosťahuvácej posťeli sa človeg vispí (Bánovce n. Bebr.); Na no_ca rozložila rostahuvácá lavic, tam spávali vačinu dzeci (Zvončín TRN); rostahovací stvól (Myjava) L. rosťahuváca harmonika (Bánovce n. Bebr.), roscahovácá harmuňika (Papradno PB) - ťahacia harmonika, akordeón