iniciatíva -y -tív ž.
1. začiatočný podnet na činnosť: urobiť z vlastnej i-y, vyjsť s i-ou
2. podnikavosť, činorodosť: tvorivá, pracovná i.
3. obyč. mn. iniciatívy skupina ľudí usilujúca sa presadiť v spoločnosti isté názory: ekologické, občianske i-y;
iniciatívny príd.: i. návrh; i. pracovník, i. prístup;
iniciatívne prísl.: i. zasiahnuť;
iniciatívnosť -i ž.
iniciatívne [-n-t-] 2. st. -nejšie prísl.
iniciatívne [-n-t-] 2. st. -nejšie prísl. ▶ s prejavením iniciatívy, s podnetom na aktivitu, konanie; syn. podnetne, aktívne: i. sa podieľať na práci kolektívu; i. navrhnúť riešenie problému; Chápe príčinu, pre ktorú som predpisy iniciatívne študoval. [L. Ballek]; Mladí prekladatelia by mali iniciatívnejšie v časopisoch i knižkách informovať o tom, čo sa dnes deje v poézii vo svete. [J. Zambor]
iniciatíva -y ž. ‹f < l›
1. podnet, popud k nejakej činnosti, začatie tejto činnosti; vedúci podiel pri tom, podnetnosť, iniciatívnosť
2. i-y skupina ľudí utvorená s cieľom presadiť v spoločnosti nejaké názory: nezávislé i-y; občianske i-y; ekologické i-y;
iniciatívny príd.;
iniciatívne prísl.;
iniciatívnosť -ti ž.
iniciatívny príd. dávajúci popud, podnetný, majúci iniciatívu: i. človek, i. čin, i. návrh; práv. i-e zákonodarné právo p. parlamentu navrhovať zákony;
iniciatívne prísl.: i. konať, zasahovať, i. sa na niečom zúčastňovať;
iniciatívnosť, -ti ž.