prajný príd.
1. žičlivý (význ. 1): p. človek
2. priaznivý (význ. 2): p. vývoj;
prajne prísl.;
prajnosť -i ž.
prajný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ • obetavý • zastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc • prajný • dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada • úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc • skutočný • opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou • kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup • kniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová) • bezzištný • žertvohojný; idealistický • ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec
prajný 1. p. žičlivý 1 2. p. priaznivý 1
priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivý • prajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti
2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojem • expr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnané • vyhovujúci • vhodný: vyhovujúci, vhodný terén • pekný (o počasí) • šťastný • svetlý • radostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobie • kladný • pozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok
žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajný • dobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmev • naklonený: byť niekomu naklonený • dobrácky • dobrosrdečný • dobromyseľný • dobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahy • nezištný • nesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ
2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodný • priaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzduší • príhodný • primeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu
p. aj šťastný
1. druhému žičiaci, žičlivý, štedrý: p. človek; p. svet;
2. priaznivo naklonený, priaznivý: p-é okolnosti, p-é pomery; Doktor sľubuje prajný priebeh choroby. (Kuk.) prajne prísl.;
prajnosť, -ti ž. žičlivosť, štedrosť
prajný i sprajný príd. (préjní, sprejní) 1. strsl, zsl žičiaci druhému, štedrý, žičlivý: Maťeri som bou̯ žďi prajní, čuo so_mau̯, vďačňe som jej dau̯ (Habovka TRS); Mi zme mali hrozňe dobrího oca, nábožního, prajního, pracovitího (Medzibrod BRE); Ej, ale si préjní, že si mi tak plno nala̋l! (Rev. Lehota REV); Ona bi šecko virozdau̯a, velice je sprejná (Brodské SKA); Pozri ho, jakí prajní, s cudziého je lachko dávat! (Šípkové PIE); Reku, naráz jakí prajní, ked_e to s cudzého! (Malženice HLO); Našá bapka boli sprajná až moc (Zvončín TRN) 2. strsl, zsl vyhovujúci, vhodný, priaznivý: Pre_tou prvó_vojnou ňeboľi pre Slovákou prajné časi (Valča MAR); Toto su vera ni prajnia šesi (Lubeník REV); Každí rog neból jennako prajní na pašu pre ofce (Dol. Súča TRČ); Dobre sa na zimu ore, a ked je prajná jar, skoršié sa zaseje (Dol. Srnie NMV); Víš, každí rog nebívá sprajní, to si človeg mosí vést, ke_ca dobre urodzí (Suchá n. Par. TRN) 3. majúci veľký objem, objemný: Ten košíg_e prajní, moc sa doňho mesťí (Bánovce n. Bebr.); Podvojná klobása je prátelská, prajná (V. Rovné BYT) prajne i sprajno prísl. k 1: Aľe si mi prajňe naložila tích šúľancou! (Dubové MAR); Gazďiná zvala prajňe, pokoštúvaľi zme šecko, čo zme na zakáľački zrichtuvaľi (Čelovce MK); Oni nám dicki sprajno dali ze zabíjački (Biely Kostol TRN)
préjný p. prajný
prajný [pra-, pre-] príd kt. niekomu praje dobro, žičlivý: mi to činiti mame, geho k vdelenj nam potrebnjch wecj pragnegssjmu aby sme naklonili (LKa 1736); aby sme utisknutím pragním srdcem ze všeho uďeluwali (BN 1796); -e prísl: perliberaliter: welmy sstedre, welmy hogne, pregne (KS 1763); -osť, prajúcnosť [prejí-] ž dobroprajnosť, žičlivosť, náklonnosť: woliti sobe magu bratřy každy rok na kraczun dwoch cechmistrow, starssyho a mladssyho ani po preinosti ani z nenawisti, ale po sprawedliwosti (CA 1585 E); od Boha ziskate milost a od lidj pragnost (NECPALY 1628); za weliku wecz pokladagy lide, kdi magy pragnost a lasku u wrchnosti tohoto sweta (TC 1631); cechmister nowotneho towarisse besz wssedckeg pregnosty tomu grznarskimu mistru muze daty, ktery negwiceg potrebuge (CA 1706); z dobru pregicnostu (anjela) budess zachraneni (SKá 1787) L. po p-i prísl výraz žičlivo: odesílam jeden list po prejnosti na Hajniky; činim ja husarsky turecky aga Suliman, na ten čas na Divine, po prejnosti (DIVÍN 1588 E)