obuch -a m.
1. plochá strana sekery al. valašky
2. kyjak, tĺk: udrieť o-om
● expr. (nie) je o-om (po hlave) udretý (nie) je hlúpy;
obuštek -a m. zdrob.
obuch -cha pl. N -chy m.
obuch -cha pl. N -chy m. 1. ▶ plochá, tupá časť sekery, valašky, motyky a pod. na opačnej strane ostria; syn. obušok: lesnícky štiepač s vymeniteľným obuchom; zatĺkať klince obuchom sekerky; rozbíjať hrudy obuchom motyky 2. ▶ nástroj, obyč. kus železa al. dreva s rukoväťou, slúžiaci napr. na drvenie, roztĺkanie, používaný v minulosti aj ako zbraň, obušok; syn. kyjak, tĺk: nosili železný o. za sárou; udrel zbojníka obuchom po hlave; Nakoniec dreveným obuchom ubili dno jamy. [Š. F. Muška] ◘ fraz. hovor. akoby bol obuchom [po hlave] udretý al. akoby ho bol niekto obuchom udrel a) je otupený, otrasený, omámený b) nechápavo sa tvári ▷ obuštek -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: [...] schytil do ruky obuštek a zakrútil ním ponad hlavu. [A. Habovštiak]
obuštek ↗ obuch
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
obuch 1. plochá strana sekery • obušok
2. železný al. drevený nástroj na udieranie • kyjak • tĺk: buchnúť do niečoho obuchom, kyjakom, tĺkom • obušok • hovor.: pendrek • pelendrek (policajná zbraň na bitie)
obuch, -a m.
1. plochá strana sekery, valašky na opačnej strane ostria: Opiera sa bokom na obuch svojej valašky. (Chrob.) Poklepal obuchom sekery na povraz. (Hor.)
2. nástroj na udieranie, kyjak, tĺk (obyč. kus železa al. dreva s rukoväťou): Držal v ruke pod plášťom krátky železný obuch. (Jégé) Pochytí obuch ako kôl a zabije ju. (Škul.)
● hovor. je mi, akoby som bol o-om (po hlave) udretý, akoby ma bol o-om (niekto) udrel som otupený, otrasený, omámený; hovor. nie je o-om (po hlave) udretý nie je sprostý, hlúpy
obuch m. 1. strsl, čiast. zsl, vsl plochá (tupá) strana rôznych druhov sekier, valašiek, motýk ap. na opačnej strane ostria: Ňebi obuchom, zahubíš sekeru! (Kalinovo LUČ); Obuchom udreu̯, hovädo otpadlo hňeť (Dol. Kubín); Tote tupe na śikire, to obuch (Dl. Lúka BAR); A veckaj položiľi na pňaka, biľi zo śekeru, z obuhom, a še porozdvojovalo (Rozhanovce KOŠ); obuch (Kovarce TOP, Fačkov ŽIL) 2. nástroj slúžiaci na roztĺkanie, drvenie ap., kyjak, tĺk: Ovaľ ho obuchom! (Kociha RS); Z obuchom sa buchá po suchém fazulnišči, abi sa s neho vimlácila fazula (Trakovice HLO); obuch (Tesáre TOP) 3. čiast. szsl úzka sekera s dlhým poriskom: Nabrúsel obuch a rúbal (Prosné PB); Veru, ten sa ňeraz na ňu z obuchom rozehnal (Zborov n. Bystr. KNM) 4. expr. nadávka hlúpemu človeku: Ale, to je obuch, ten dobre ňiž_ňeurobí (Návojovce TOP); Ťi obuch sprosťí! (St. Hory BB); To ci je obuch, aňi prežehnac sa ňevie (Prosné PB);; obušisko s. zvel. expr. k 3: Také obušisko aňi ňezdvihňe (Prosné PB)
obušisko p. obuch
obuch m 1. kyjak, tĺk: take y samemu swedkowy krywdy činyl, obzwlasste gedneho czasu že ho w hlawu obuchom uderyl (TURIEC 1661); potom Daniš wirazal na sudie obuchom dno (TRENČÍN 1696); s teg pričyni (Adam Miko) uderil obuchom zozadku tohože magera w tilo (VALASKÁ 1701) F. abys nestal gak z obuchom otressteny (KrP 1760) o hlúpom človekovi 2. pritĺkacia plocha sekery al. valašky: wozar znowu na pitwornge dwere z welikou silou obuchom sekernim bil (HÔRA 1785); obušok [-ok, -ek] dem k 1: Hnida spustil hrach na zem a hnal ho z obusskem (SKALICA 1618 E); kteri bi walach do husscža aneb hor kozy ženuczy ze sekeru neb obusskom postižen bil (H. DRIETOMA 1698); (sluhovia) obussek wzaly Hrnczarowy (ADAMOVCE 1715)