kraj -a m.
1. miesto najviac vzdialené od stredu, okraj; časový začiatok al. koniec: k. stola, zastať na k-i chodníka, spevnené k-e niečoho; začať od k-a; na k-i svetovej vojny
2. krajina, územie, oblasť: rodný k., úrodný, hornatý k., ďaleké k-e
3. územná administratívnosprávna jednotka väčšia ako okres: Slovensko sa delí na k-e
4. zastaráv. (u vysťahovalcov) vlasť: vrátiť sa do k-a
● ísť na k. sveta veľmi ďaleko; to nemá → konca k-a; plač už má na k-i je blízky plaču;
krajový príd. k 2, 3: k-é odlišnosti; k-é divadlo;
krajovo prísl.: k. podfarbený jazyk;
krajský príd. k 3: k-é mesto; k-é orgány; k-á súťaž;
krajíček -čka m. zdrob. expr. k 1: na samom k-u