slepec -pca m. slepý človek: vodiť s-a;
pren. expr. nevšímavý, neobjektívny človek;
slepecký príd.: s-é písmo, s-á palica;
slepectvo -a s. stav, vlastnosti slepca
slepec -pca pl. N -pci m.
slepec 1. slepý človek • slepý: viesť slepca, slepého • nevidiaci: koncert pre nevidiacich • zried. oslepenec (človek, ktorý oslepol) • zastaráv. nevidomý • pejor. slepáň
2. p. zaslepenec
zaslepenec expr. kto nie je schopný objektívne posudzovať javy: všetci to vedeli, len ja zaslepenec som mu veril • pren. expr. slepec • pejor. slepáň • nár. slepúch
p. aj hlupák
slepec, -pca m.
1. slepý človek: Budete vodiť slepca po meste? (Rúf.)
2. expr. nevšímavý, zaslepený človek: Slepci, zadubenci sú napospol. (Hviezd.);
slepecký príd. k 1: s. ústav, s-á tlač, s. pes; s-é písmo
slepec m 1. nevidiaci, slepý človek: coecus: slepec (PD 18. st) 2. expr nevšímavý, zaslepený človek: o, bidny slepcy, pročz pak učeny gegich se odrikate (ZA 1676); widiss slepče, proč že lotra casum singularem na odpor stawiss (TP 1691) 3. zool slepúch lámavý Angui fragilis: caecilia: slepy had, slepec (KS 1763)