Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prislúchať -a nedok. kniž. patriť (význ. 1 3): Slováci p-jú k Slovanom; za prácu mu p-a odmena; úradu p-a povinnosť

prislúchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chanie nedok.

patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

3. p. týkať sa 1

prislúchať p. patriť 1, 2

prislúchať, -a, -ajú nedok. kniž.

1. (kam) patriť, náležať: Akoby ani do tohoto kruhu neprislúchala. (Vans.)

2. (komu) byť majetkom, vlastníctvom niekoho, patriť, náležať niekomu: niekoľko malých domkov, zväčša remeselníkom a želiarom prislúchajúcich (Vans.);

3. (komu s neurč.) náležať, patriť ako právo, povinnosť, nárok ap.: K slovenskej národnej činnosti prislúchalo zakladať spolky. (Škult.) Na noc sa uloží na tvrdú dlážku a nie ku nej do postele, kde by mu prislúchalo. (Švant.)

prislúchať i príslušať nedok. (prislušať)
1. stávať sa majetkom niekoho, dostávať sa niekomu (obyč. pri dedení al. delení niečoho), patriť: To muože ľen nán prislúchaťi, ľebo zmo to zďeďiľi (Kokava n. Rim. RS)
2. prináležať niekomu ako oprávnený nárok: Šva mu prislúchá, to mu dám (Revúca); A jag mu prisluší! (V. Bielice TOP); Ta keľo ci prislucha za tu robotu? (Haniska PRE)
3. patriť, náležať niekomu ako právo al. povinnosť: Vám to prísluší (Jazernica MAR); Kupuvání odjagživa prislúchalo ženám (Červeník HLO)

prislúchať sa dok. zbystriť pozornosť pri počúvaní, započúvať sa: Čulam taki poznati hlas, tam śe prisluchala (Bracovce MCH)

prislušať p. prislúchať

príslušať p. prislúchať

prislúchať sa dk pozorne počúvať: prisluhám se, gaku mi kňez pokutu dá, tu čim skoreg odprawým (UV 1763)

prislúchať, zried prisluchovať ndk
1. (na) koho byť vlastníctvom niekoho, patriť niekomu: Balazowi Zubaiowi geho czastka se wiplatila, ktery nan prisluchala (L. TRNOVEC 1582); dawam častku mau wlastni, ktera prisluchowala na mne sameho (OČOVÁ 1635); tye yablone wrbouky pana Kubiny Adama prisluchaly (LIPTOV 1691); diel w placy k wichodu slunce wi mity nemužete, ponewadčž Ondrass(a) negstarssiho brata prislucha (MARTIN 1731); oczul swedek, ze bi zeme Besznakouszke reczene yeho prisluchali (BOŠANY 1748); sjata, ktere sem mela na Zaworoweg, prawem sprawedliwym na mne prysluchalo (PUKANEC 18. st)
2. k čomu, kam byť súčasťou niečoho, zaraďovať sa, patriť niekam: vžitki, ktere k tomu dworu prisluchagi naweki (L. TRNOVEC 1580); sem prisluchagy pisničky oplzle (TC 1631); co se z druhey stranj zdola wrchu doticze, to prislucha do dedinj Kraloc (KRUPINA 1642); Slowáci wčil pod uherskú korunu prisluchagú (BPr 1787)
3. komu, k čomu, kam byť určený na niečo, niekomu: klysyce polske, kterez k robotie przysluchagi (ŽK 1473); znamo a powedomo gednomu každemu, komu pryslucha nebo prynaležy wedety (JELŠAVA 1604); powinnost táto na prworozeních prislúchala (BPr 1787); bledobgele ruže do ambitow prisluchagu (PR 18. st)