páchnuť -e -u -chol -uc -uci nedok. vydávať (nepríjemný) pach: p. potom, plesňou, p. po rybách zapáchať, smrdieť; neos. p-e (tu) jarou vonia;
pren. p-e to škandálom bude z toho škandál
páchnuť páchne páchnu páchol páchla páchnuc páchnuci páchnutie nedok.
páchnuci -ca -ce príd. ▶ vydávajúci prenikavý (obyč. nepríjemný, odpudivý) pach, zápach; syn. zapáchajúci: silno p. pot, moč, výtok, výlučok, sekrét; mať p. dych; nenosiť si do práce páchnuce potraviny; odpratávať páchnuce odpadky; chlór je žltohnedý dráždivo p. plyn; [...] od úst k ústam putoval džber so sladkotrpko páchnucou tekutinou. [P. Glocko] ▷ ↗ i páchnuť
páchnuť -chne -chnu -chol -chla -chnuc -chnuci -chnutie nedok. 1. ▶ vydávať do okolia prenikavý odpudzujúci pach, byť jeho pôvodcom, byť zapáchajúci; syn. smrdieť, zapáchať; op. voňať: nepríjemne, neznesiteľne, príšerne, prenikavo, ostro, odporne p.; značkovací moč zvierat páchne naozaj intenzívne; mladý cesnak páchne menej; mäso páchne, začína p. je pokazené; rany páchli rozkladom; zabrániť nadmernému poteniu a páchnutiu; Kocúr sa oblizoval a zároveň pohľadom pozorne skúmal kríky, kde šuchotali vrabce; psie výkaly páchli. [V. Balla]; Pot sám nepáchne. To, čo páchne, je mix potu s inými telesnými látkami či baktériami. [Cs 2006] 2. (od čoho; po čom; čím) ▶ byť presiaknutý, naplnený pachmi z niečoho a šíriť ich v podobe zápachu do okolia; syn. smrdieť, zapáchať; op. voňať: p. potom, močom, alkoholom; dych mu páchol vodkou; od čoho tak páchneš?; páchol od cesnaku; chodba prenikavo páchla výkalmi; keď prišla domov, páchla od cigariet; celý autobus páchol po vývratkoch; uličky páchli rybacinou; dymom páchnuce záclonky; Hoci som robil v rukaviciach, ruky mi páchli benzínom. [M. Zelinka]; neos. páchlo tu zatuchlinou; neos. v komore páchlo po myšiach; neos. strašne tam páchlo od dymu; neos. z komínov páchlo sírou z garbiarní; neos. Zvláštne tam páchlo, akoby po kadidle. [R. Brat]; pren. V Polákových inscenáciách to jednoducho páchne človečinou. [Sme 1993] je to blízke človeku, prirodzené, ľudské; pren. všade to páchlo korupciou [Týž 2006] 3. (z čoho, z koho) ▶ (o pachu) byť cítiť, šíriť sa odniekiaľ: páchne z neho medovina; [...] sused, ktorému páchla z úst močka, povedal, že mu pichli pod lopatku. [L. Ťažký]; neos. páchne mu z úst má zlý dych; pren. neos. ihneď mu páchne z gatí rýchlo sa vystraší ◘ fraz. expr. neos. páchne z neho ako zo [starého] suda je veľmi opitý, šíri sa z neho silný alkoholový zápach; expr. páchnuť ako pálenica/liehovar byť veľmi opitý; pejor. páchnuť ako tchor/[starý] cap (o človeku) neznesiteľne smrdieť, zapáchať; ani nepáchnuť niekam nejsť niekam, vyhýbať sa istému miestu, zo zásady niečo nenavštevovať, nezúčastňovať sa na niečom; niečo páchne sírou/čertom/peklom (o zlom návrhu, konaní a pod.) nie je to v poriadku, je isté, že za to možno očakávať trest
páchnuť vydávať pach (obyč. nepríjemný) • cítiť: páchne rumom, voňavkou, cítiť z neho rum, voňavku; mrcina už páchla, už ju bolo cítiť • voňať (iba o príjemnom pachu): ľalie silno voňajú • hovor. zaváňať (obyč. o príjemnom pachu): pečené ryby zďaleka zaváňajú • smrdieť • zapáchať (iba o nepríjemnom pachu) • hovor. raziť (iba o nepríjemnom pachu): raziť potom • expr. posmrdkávať (trocha nepríjemne páchnuť) • expr. mlanúť: v ústach mlanel trúnok (Švantner) • expr. čpieť (vydávať štipľavý, ostrý pach): celý dom čpie dymom, cesnakom
páchnuť, -ne, -nu, -chol i neos. nedok. (bezpredm. i čím) vydávať pach, obyč. nepríjemný, smrdieť: páchne z neho pálenkou (ako zo suda); Žena rozkrajovala varenú, dobre páchnúcu údeninu. (Tim.) Pobití Nemci začali páchnuť. (Heč.); cez horu, kde páchlo lanským lístím (Jil.); pren.: Páchne to trochu žobráctvom (Kuk.) trocha sa to podobá žobráctvu. Matúš, ty čertom páchneš (Kal.) máš zlé úmysly. Páchne to pušným prachom (Karv.) zdá sa, že z roho bude bitka, vojna.
● Čím hrniec navrie, tým i črep páchne (prísl.) ťažko sa zbaviť starých návykov z mladosti
páchnuť nedok. 1. strsl, zsl vydávať (nepríjemný) pach, smrdieť: Strašne páchlo to meso (Bobrovec LM); Medokíš páchne vajcom (Sliače RUŽ); Sut páchne octom (St. Hory BB); Isťe sa ňeumeu̯ pou̯ roka, velmi páchňe (Návojovce TOP); Páchne oc_ctrebanice (Lukáčovce HLO); Víno sudom páchňe (Bošáca TRČ) F. to śertovinou páchňe (Rim. Píla RS) - je to nebezpečné, riskantné; páchňe svetom (Bošáca TRČ) - je skazený (o človeku) 2. vgem, vsl vydávať vôňu, voňať: Ruže pekne páchnú (Sása REV); Cimed vo vine barz dobre pachne (Vyš. Slaná ROŽ); Ruža šumňe pachňe (Studenec LVO); Jej bars tam pahla poľifka (V. Šariš PRE); Tak šumňe pachna tote kvitki! (Dl. Lúka BAR); Muškatal pachňe, to dodava vinoj smak (Trnava p. Lab. MCH)
páchnuť ndk čím vydávať 1. prenikavý pach (príjemný, al. nepríjemný): wonenj wune rozeznawa a yako co pachne, zawonyawa (KoB 1666); mastenj, zakadzowany, wonenj su, kterimy namaestenj pekne pachnu (KoA 17. st); kwiti cerstwe a libezne pachnuce (MS 1758); nemuže sobe nosa zaden zatratenec zatkawati, ani od smradu wuodek wonawich a libežne pachnucich nemože miti ani wihledawati (MK 18. st) F. urit mature, quod vult urtica manere: čjm nowj hrnec nawre, tym wždycky pachne (SiN 1678); cžim nowý hrnec namokne, tým páchne (ŽP 1788) od návykov z mladosti ťažko odvykať 2. nepríjemnú vôňu, zapáchať, smrdieť: plesniwe, potuchle, hnile (:yako bjwa smrduta slanina:) smrdya a pachnu (KoB 1666); komu wyno, česnek, pywo z ust pachne (HL 17. st); anima illi foetet: z ust mu páchne (WU 1750); oboleo: smrdjm, smradlawy sem, páchnem (KS 1763); x. pren wssecko puwerčiwosti pachne (HT 1760); ten ktery páchnuczy swatokradeznim hrychem (PeP 1770); oles caede, furtum: páchness wraždau, krádežj (PD 18. st)