chochol -a/-chla m.
1. odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria: na hlave mu trčí ch.
2. ozdoba na pokrývke hlavy zo srsti, peria ap.: prilba s ch-om
3. vlasy zapletené do klbka: ženský ch.;
chochlík, chocholík, chocholček -a m.
1. zdrob. k chochol
2. bot. iba chocholík súkvetie, ktorého kvety sú v jednej rovine;
chochlíkový, chocholíkový, chocholčekový príd.
chochol -la L -le pl. N -ly m.
chocholík -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ menší chochol: bábätko má nenápadný ch. vláskov 2. bot. ▶ strapcovité súkvetie, ktorého kvety sú v jednej rovine: mnohopočetný ch.; kláskový ch. súkvetie, ktorého bočné osi sú zakončené kláskami; úborový ch. súkvetie, ktorého bočné osi sú zakončené úbormi, napr. rebríček ▷ zdrob. chochlík ↗ chochol
chochol -la L -le pl. N -ly m. 1. ▶ chumáč odstávajúcich vlasov, srsti, peria, trávy a pod.: ch. vlasov; kvočka s červeným chocholom; kmene s chocholom listov na vrcholci; vysoká palma s chocholom; ráno mu na hlave trčí ch. 2. ▶ ozdoba z peria, srsti, konských vlasov a pod. (obyč. na pokrývke hlavy): prilba, klobúk s chocholom; pestré šiatre, korunované chocholmi a vyzdobené zástavkami krikľavých farieb; kobyla mala ch. a spletené strapce s hrkálkami v hrive 3. ▶ vlasy zapletené do uzla, do klbka; účes so zopnutými vlasmi dohora a rozstrapatenými koncami: nosiť ch.; Učesala sa, pospletala si tmavé vlasy do dvoch vrkočov a vrkoče si pospínala do chochola. [A. Bednár] ▷ zdrob. ↗ chocholík; chochlík -ka pl. N -ky m. zdrob.: vlasy vyviazané do chochlíka na vrch hlavy; hlinená zapekačka, fajka s mosadzným chochlíkom; chocholček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: papagáj so žltým chocholčekom
chochol p. chumáč
chumáč niečo zmotané dohromady: chumáč nití, vaty • hrča: zhúžvať papier do hrče • chuchvalec: chuchvalec vlny • klk: klky priadze • expr.: guča • gundža • chumeľ: guča snehu, chumeľ vlasov • strapec: strapec srsti • odb. trs: trs trávy • chochol (odstávajúci chumáč vlasov, srsti, peria): na hlave mu trčí chochol • vecheť (chumáč slamy, obyč. na podpaľovanie al. čistenie): vydrhnúť sud vechťom (slamy) • expr. žvacheľ: žvacheľ slamy • viecha (chumáč slamy): zapáliť viechu • roj (väčšie spoločenstvo lietavého hmyzu): na ovocí sa pasie roj ôs • expr. snop: snopy slnečných lúčov (F. Hečko)
chochol, -a/-chla, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. odstávajúci chumáč vlasov (u ľudí), srsti (u zvierat) al. peria (u vtákov): Vždy sa (vlasy) ježia, vždy niekde odstáva chochol ako papagájovi. (Al.); ch. vlasov, ch. na hlave;
pren. bás. niečo podobné chumáču peria al. vlasov: oblakov pyšné chocholy (Kost.); ch. humna (Gab.);
2. ozdoba z peria, srsti, konských vlasov na hlavách zvierat al. na starobylých prilbách, čiapkach ap.: (Kobylka) mala chochol a hrkálky. (Tat.); vojvodcovia v ligotavých prilbiciach s chocholom (Karv.);
3. vlasy zapletené al. v tyle zviazané do klbka, do uzla: Vytriasli sa všetky ihlice z chochla a krátke vrkoče skáču jej po chrbte. (Kuk.); nosiť, zapletať si ch.;
4. nár. bublina na vriacej vode, kochol: Keď vyskočí chochol (v kotle), nuž zavolaj! (Stod.);
chochlík i chocholík, -a m.
1. zdrob. malý chochol: ch. vlasov, peria;
2. bot. časť súkvetia (napr. jablone, hrušky);
chocholček, -a, zried. i chocholok, -lka m. zdrob. expr.
chochla p. chochol
chochlík p. chochol
chochol m. i chochla ž. (kochla) 1. strsl, zsl chumáč odstávajúcich vlasov, srsti al. peria: Mutkovi sa chochol tak pekne rostahuje (Brestovany TRN); Níkerá slípka má chochel (Lukáčovce HLO); kura s kochlou (Bobrovec LM); chochla (Martin) 2. vlasy učesané do uzla i šatka na účese: Vlasi mala učesanie na chochol (Chlebnice DK); Naprav si ten chochel na hlave! (Mur. Dl. Lúka REV); Kedisi vidaté ženi nosili chochol (Bánovce n. Bebr.); chochol (Zborov n. Bystr. KNM) 3. kapucňa na súkennom zvrchníku, gube: Guba mala na chrpte chochol, to sa dvihlo na hlavu, ket pršalo lebo snach padav (Brestovany TRN); chochol (Siladice HLO) 4. časť sukne upravenej vykasaním na boky: sukna na chochole (Dol. Lopašov PIE) 5. bubliny z klokotania na (vriacej) vode: Voda sa varí chochlom (Mošovce MAR); Akia chochle mece voda na viviaraške (Mokrá Lúka REV); chocholík, chocholok i chochlík zdrob. expr. k 1: Zarezať tú s kochľíkom, tá prestala ňiesť! (Pukanec LVI); Chocholek každá huz nemala (Malženice HLO); chochľík (Muráň REV); chocholek (Záh. Bystrica BRA); chochólek (Lubina NMV); k 2: Aj tvojá Hanča si urobila chochlík (Mur. Dl. Lúka REV); chochlík (Mošovce MAR, Dol. Poruba ILA)
chocholok p. chochol
kochla p. chochol
chochol [-ol, -el] m 1. odstávajúci chumáč vlasov (u ľudí), srsti (u zvierat), peria (u vtákov): pipisska chochel hore pnje (KoB 1666); crista: chochol (LC 1707) 2. ozdoba z peria, srsti ap. na prilbe: conus: wrchnj chocholatá sspice, sspičatý helm, chochol (WU 1750); conus: chochol (GrP 1771); chochlom prísl ch. sa variť vrieť, klokotať: (mlieko) kdiž se chochlom wary, wleg do prazdneg zbonky (HK 18. st); chocholček dem k 1: torulus: chocholček (KS 1763) P. tpn Kys Chocholna (v Trenčianskej 1396 VSO); x. atpn sswagrem geho Janem Chocholem (ŽILINA 1513)