Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľútosť -i ž.

1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.; bez ľ-i nemilosrdne

2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom

□ mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)

ľútosť -ti ž.

ľútosť -ti ž. 1. ▶ pocit účasti, pochopenia pre starosti, pre utrpenie, bolesť a pod. iných, poľutovanie; syn. súcit, sústrasť: úprimná ľ.; prejav ľútosti; vyjadriť veľkú ľ. nad úmrtím, nad stratou niekoho; vzbudzovať ľ.; hľadieť na niekoho s ľútosťou; cítil k nej nesmiernu ľ.; nepotrebuje ľ., ale pomoc; Starca premkla clivá a súcitná ľútosť. [J. Lenčo]; Hnevala sa na jej falošnú ľútosť, ktorou upokojovala utrápené vdovy. [L. Hrubý] □ práv. účinná ľútosť zánik trestnosti, ak sa páchateľ dobrovoľne prizná, zabráni škode al. napraví škodlivé následky trestného činu □ mať, nemať ľútosť s niekým ľutovať, neľutovať niekoho
2. (i nad čím; za čím, za kým; z čoho) ▶ duševný stav vyznačujúci sa smútkom, skľúčenosťou, trápením; syn. zármutok, žiaľ: pocit hlbokej ľútosti; ľ. nad stratou manžela; ľ. z lúčenia; prejaviť ľ. nad previnením; srdce jej skoro puklo od ľútosti; od veľkej ľútosti jej vyhŕkli slzy; skonštatoval to s ľútosťou v hlase; Premkla ma ľútosť, že to trvalo tak krátko. [E. Dzvoník]; Spomínal si na brata aj on, a krutá ľútosť mu stískala hrdlo. [KŽ 1959]; Dodnes cítim ľútosť a žiaľ, že svoju dcéru už nikdy neuvidím. [VNK 2001]
◘ fraz. bez ľútosti nemilosrdne, kruto; na [svoju] veľkú ľútosť s vedomím al. prejavom (osobnej) účasti na niečom nepríjemnom, nežiaducom

ľútosť 1. p. súcit 2. p. smútok

smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)

súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť

ľútosť, -ti ž.

1. súcit, poľutovanie, sústrasť: cítiť ľ. s úbožiakom, vzbudzovať ľ., pocitiť ľ. k dieťaťu, s ľ-ou dačo vyznať, nepozná ľ-i, má ľ. nad ľudským nešťastím, vykonať dačo z ľ-i, majte ľ.; trestať bez ľ-i bez zľutovania, nemilosrdne, kruto; hospodár mal ľ. nad ňou zmiloval sa;

2. žiaľ, zármutok, bôľ, duševná bolesť: ľ. za materou; ľ. nad stratou dobrého priateľa; plakať od ľ-i; práv. účinná ľ.

ľútosť ž.
1. súcit s niekým, poľutovanie, zľutovanie: Nemali žiadnej lútosti s nami (Likavka RUŽ); Nemáš kus lútosti gu ditetu (Rochovce ROŽ); Aj mám lútost s tím apkom, no to mu veru nepomóže (Val. Belá PDZ); Ňemá naň_ňikín lútosci (Bošáca TRČ)
2. smútok, žiaľ: Taká ma ľútos pochiťela (Kociha RS); Taká lútozd me premkne, koj si na to šitko pomislím (Kopráš REV); S tú lútostu f sebe sa celkom znivočela (Myjava)

ľútosť¹ [ľú-, lí-] ž
1. súcit, poľutovanie, zľutovanie: mějž ty lítost, má najmilší, na serdce moje (ASL 1603-04); pokutu na prestupnjkow a burjcžow bez litosti uloženu (ĎURČINÁ 1619) nemilosrdne, bez zľutovania; Matko litosti (CC 1655) náb (o P. Márii) ľútostivá; aby na nas (vrchnosť) lutost mela (ŠARIŠ 1698) aby sa nad nami zľutovala; pohni se (Bože) k litosti (ASL 1763); litost nad nim (SJ 18. st)
2. žiaľ, zármutok, duševná bolesť: zeme litosty pohnutá (ŠV 1675); nad smrtu zadneg litosti nemagu (SPr 1783)
3. náb oľutovanie niečoho: k prawég spowedi náležj litost nad hrychi spáchanými (IA 1708); abych prawu litost nad mimi neprawostmi wzbuditj mohl (PI 1749); oprawdiwu litost za hrjchy (KW 1775); ľútostný príd k 3: poenitentialis: ljtostny, pokutny, čo k pokáňu prináležj (KS 1763); -e prísl s ľútosťou: miseranter: litostňe, politowňe, litostiwe (KS 1763)

ľútosť² p. ľúty