Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tvrdý

I. príd.

1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, pevný, tuhý, op. mäkký: t-é drevo, t. kov, t. ľad, t-á posteľ, t-á podložka, t-á ceruzka; t. ako kameň; mäso t-é ako podošva; t-á voda obsahujúca množstvo rozpustených solí; odb. t-é podnebie; t-á valuta podložená zlatom; t-é pristátie s nárazom

2. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti, op. mäkký: t. zvuk, t. pohľad, t-é črty tváre, t-á výslovnosť; t. obraz kontrastný; t-á droga prudko a rýchlo pôsobiaca na duševný stav (napr. heroín, kokaín, pervitín); lingv.: t-é spoluhlásky, t-é skloňovanie; t-é y ypsilon

3. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný, op. mäkký: t. človek, mať t-é srdce, byť t. voči sebe; t-é slová

4. nemilosrdný, krutý, surový, bezohľadný: t. boj, t. trest, t-á skutočnosť; t-á hra

5. majúci al. dosahujúci veľkú mieru, intenzitu niečoho, intenzívny, tuhý; ťažký, namáhavý: t. spánok; t-á práca, t-é normy, t. tréning

t. oriešok ťažký problém; t-á hlava hlavatý človek; mať t-é → lakte;

na tvrdo → natvrdo;

tvrdo prísl.: t. dosadnúť; t. znieť; t. postupovať; t. spať;

tvrdosť -i ž.: t. reality; miner. stupnica t-i

II. tvrdé s. hovor. pálenka, tuhé

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tvrdý; tvrdo prísl.; tvrdosť ‑i ‑í ž.

tvrdý tvrdá tvrdé 2. st. tvrdší príd.

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 22640→22176
+65
−0
mla/15550 hr/2385 chu/1541→1077
+65
−0
tvr/1070 ble/1030 hne/326 škare/324 činoro/60 rôznoro/56 prvora/53 druhora/50 tmavohne/36 žltohne/22 (24/137)

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 6467 tvr/2663 mla/1322 hne/588 ble/269 hr/262 prvora/246 škare/223 rôznoro/157 chu/117 tmavohne/86 še/77 svetlohne/52 druhora/45 (27/360)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutý nemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutný surový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitný kamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsný hrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudský nehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadný nešetrný nevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranský katanskýpren. expr.: gestapácky hyenízastar. hyenský


bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutý tvrdý surovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberaný nešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistický sebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný


horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilný príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povahaoduševnený nadšený: oduševnený, nadšený organizátorzapálený zápalistýkniž. zanietený rozhorlený rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutérhorúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanieveľkýexpr.: silný tuhý tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenecfanatický prepiatyexpr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmuprihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátorexpr. prehorlivý (veľmi horlivý)


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitný ukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdný neľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosný neľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhý tvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadný surový drastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesácky gestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranský despotický krutovládny hrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovský herodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otcaneúprosný neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudcanekompromisnýkniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človekautoritatívny autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľsparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režimpren.: kláštorný kláštorský kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internátepuritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchovastriktný jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákazodmeraný chladný vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výrazstrmý strohý príkry: učiteľove strmé, strohé napomínanianeprístupný nevľúdny neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvársudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónomdrakonickýzried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankciepren. inkvizítorský

2. p. dôsledný; presný 5


silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatný mohutný svalnatý svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitý robustný obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrný zemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášsky herkulesovský herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný presilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký mohutný intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhý ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúci úporný (o zime, mraze) • sýty výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavý ostrý príkry pálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivý divý divoký strašný hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromový hurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľný nezhasiteľný neutíšiteľný neskrotný neovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivý šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravý prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatý priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomný nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železný oceľový žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalý nezničiteľný nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitý prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý veľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhý tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotný ortodoxný fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladý staršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožný obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarený ostarnutý zostarený zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký staručičký starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročný prastarýpoet.: stáveký stovekýexpr.: vekovitý vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelý ošúchaný obnosený obdratý zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožný obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávny dávnoveký odveký pradávny prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročný mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetský staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitný starinársky antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopný pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravený neuvarený nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý drsný hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudský nehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostný bezohľadný nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastický krutý ukrutný tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálny brachiálny násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitný chladnokrvný krvilačný sadistickýexpr.: beštiálny zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapácky esesácky hyení hyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátny rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tvrdý, 2. st. tvrdší príd.

1. nepoddávajúci sa tlaku, neohybný, pevný, tuhý (op. mäkký): t. chlieb, t. chlebík, pren. ťažká práca, ťažký zárobok; t-é cukríky; t-á zem, t. chodník, t-á cesta, t-á kôra, škrupina; t-á ceruza, tuha s tvrdším grafitom; t. klobúk, golier; mať t-é päste; t-é mozole mozoľnaté ruky; t-é ruky, dlane stvrdnuté, vypracované, mozoľnaté; pren. t-ou rukou násilne, nemilosrdne, kruto; t. materiál, t. nástroj; t-á posteľ nepohodlná; ležať na t-om nepohodlne; t. ako kameň, ako skala, ako oceľ, ako žula; t. ako podošva (napr. o zle uvarenom mäse); t-é mäso zle uvarené, upečené; les. t-é drevo dubové, bukové, orechové; pren. expr. človek z t-ého dreva (koreňa) o človeku pevného charakteru, neoblomný, nekompromisný, neústupný; T-é drevo, t. klin (porek.) na neústupný, tvrdohlavý postoj treba reagovať tvrdými, ráznymi opatreniami; hut. t-é železo, t. kov, t-á liatina, oceľ, t-é olovo; tech. t-é tesnenie z kovu; t-á spájka mosadzná; t-é sklo ťažko taviteľné; t. porcelán druh porcelánu obsahujúci kaolín, kremeň a živec; poľnohosp. t-á pšenica sklovitá; t-á tráva menej hodnotná; chem. t-á voda obsahujúca veľké množstvo rozpustených solí; lek. t. vred druh pohlavnej choroby; t-á stolica druh defekácie; anat. t-é podnebie predná časť ústnej klenby, palátum; fin. t-á valuta obyč. podložená zlatom

hovor. mať t-é lakte byť bezohľadný; mať t-é srdce, byť t-ého srdca o zlom, bezcitnom, neľútostnom, krutom človeku; mať t-ú hlavu a) byť nepoddajný, tvrdohlavý, vzdorovitý; b) byť hlúpy, ťažko chápavý; t. oriešok (orech) ťažko riešiteľná vec, ťažký problém; t-á skutočnosť situácia, stav vecí taký, aký je v skutočnosti;

2. (o vlastnostiach a prejavoch človeka) vzbudzujúci dojem tvrdosti; drsný, ostrý, nie jemný; citove nepoddajný, nepovoľný, neústupný, neoblomný; prísny, rázny: t. človek; typ tvrdého a tvrdohlavého zemana (Mráz); t. krok; t. hlas, t. pohľad; t-é oči (Min., Letz) prísny pohľad; t-á tvár ostrých čŕt, pren. prezrádzajúca prísnosť; t-é zvolanie (Sev.); t-é slová, t-á reč; t-á odpoveď (Urb.); t-á neprístupnosť (Al.); t-á rozhodnosť (Vaj.); t-é odhodlanie k činu (Zúb.); Stephenson bol tvrdý človek, a do čoho sa dal, to dokončil (Hor.) húževnatý, vytrvalý; t. ako kat o zlom, neľútostnom človeku; mať t-ú náturu byť nepoddajný, neústupný, tvrdohlavý, vzdorovitý

nár. expr. t-á hus (ovca) na šklbanie človek, ktorý veľmi ťažko upúšťa od svojho postoja;

3. vyznačujúci sa veľkou prísnosťou, energickosťou, až hrubosťou, bezohľadnosťou voči niekomu, prísny, energický, príkry; hrubý, krutý, bezohľadný: t-á disciplina, t-é zaobchádzanie, t. trest; t-é exekúcie (Jes.); t-é vojny (Škult.); fašizmus je t. (Jaš.) bezcitný, bezohľadný; t. kurz (napr. v politike); t-á skúška, t. osud; t. boj ťažký; nezmieriteľný, tuhý, prudký;

4. expr. intenzívny, účinný, silný, výrazný, tuhý; ostrý: t. spánok, sen hlboký; sedeli do t-ej noci (Kuk.) neskorej; od včasnej jari do tvrdej jesene (Podj.) neskorej, pozdnej; t-á zima; t-é zrážky (Greg.); hud. t-á stupnica durová; šport. t-á hra, t. zápas pri futbale, hokeji ap. sprevádzané ostrejšími, niekedy i surovými zákrokmi; let. t-é pristátie so silným pristávacím nárazom; t. obraz (v televízii) veľmi kontrastný;

5. ťažký, obťažný, namáhavý, plný ťažkostí, krušný: t-á práca (robota), t. tréning; t-é hodiny vojenského výcviku (Hruš.); t. život, t-é pomery, časy; t-é podmienky (Jégé) ťažko splniteľné; t-á norma technicky zdôvodnená výkonová norma; pren. expr. t-á škola ťažký život, ťažké podmienky;

6. lingv. t-á výslovnosť, vyslovovanie d, t, n, l miesto mäkkých ď, ť, ň, ľ; t-é nárečie s tvrdou výslovnosťou; fon. t-é samohlásky zadné (o, u); t-é spoluhlásky (vzhľadom na pravopis) g, k, h, ch, d, t, n, l; gram.: tvrdé y ypsilon; t. jer jedna z dvoch redukovaných samohlások v praslovančine; t. znak písmeno v ruskom pravopise; t. vzor pre skloňovanie podst. al. príd. mien zakončených v kmeni tvrdou spoluhláskou;

na tvrdo: uvariť vajce na t.;

tvrdosť, -ti ž.

tvrdý [tvr-, tvar-, tver-] príd
1. odolávajúci tlaku, nepoddajný, majúci tvrdosť, odolný, pevný, tuhý: uhlarum od kossa stellirskeho zwičagneho se ma platitj w hrubim pak a twerdim drewe den 60 bres prikriwi; mlinske kamene aby sa takowe držalj, kterj by gedon od druhiho trochu twrčzy bol (CA 17. st; 1755); ku některým potrebám dluhé roky trwagice duby a ginsse twrde stromy potrebné gsu (PH 1770)
L. callosa dextra: pewná, twrdá ruka (KS 1763) poznačená tvrdou prácou, mozoľnatá t. toliar, peniaz strieborná minca v hodnote 150 až 200 denárov: na ten dlug dali sme zaraz sescznaczes twardich tallaroff (BARDEJOV 1653); swetliczi sme nassli gednu truhlicsku, w ktoreg sme nassly twrdich penezi tall no 10 (ZVOLEN 1679); geden twrdý aneb species tolár = 2 fl = 120 kr = 200 d (PrP 1780)
F. tomu, kdo ma žiwut lačny, y chleb twrdy bywa ssmačný chubobný je skromný; na twrde wlasy twrda britwa o primeranom prostriedku (SiN 1678); t. ako (jak) kameň, drevo, diamant veľmi tvrdý: semyčko hladke, pobelawe modrosty, twrde yako kamen (HL 17. st); lapidea: twrdá gakó kameň; durateus: drewénny, twrdy gakó drewo (KS 1763); adamantinus: diamantowý, twrdý gak diamant (CL 1777)
2. bezcitný, prísny, neprístupný, neoblomný: proč tak smýss twrdým býti na sebe trestatělem (SK 1697); dirissimus senex: wélmy ukrútny, twrdého srdca stary člowek (KS 1763);
x. pren mezitim, abi se tobe tato odpowed prilis twrda aneb y slowu B. odporna nezdala, pilne pozorug (ZA 1676) strohá; objurgare verbis: s twrdyma slowami sstráfati (KS 1763) bez zľutovania;
F. mať t-ú hlavu byť tvrdohlavý, neoblomný: petrones: chlapi a horaci, ktery twrdé hlawi magú (KS 1763); ach, ty bezbozny kralu, od kamena twrdcy, zahanbyt by si se mohel, ze ga, oltar kameny a nerozumny, posluchnul sem hlas proroka (SPr 1783); srdce tvrdé ako skala, nad diamant a železo, nad kameň, od kameňa, ocele tvrdšie bezcitné: srdca lidske su twrde gako skala, zimne gak lad, co žadnu iskru milowana Boha do seba prigat nechce (SJ 1770); (žena) srdcze to nad diemant a zelezo twrdssy obmekčyla (PeP 1770); jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé (DŽ 1752); ňeverím, biť bi ocelové aneb i od ocele tvrdšé mal srdce (BR 1785); zadne slibi, zadne dary do konca neplatilj, neb ti mordarske srdca nad kamen tvrdsy bily (KC 1791)
3. pôsobiaci na zmysly dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti: synowé twrdég twári a neukroceného srdca (KB 1757); torvus: krywého, twrdého pohledu; stylus decretorius: wélmy twrdé pjsmo (KS 1763)
L. to pak nech se (dieťa) včj poznawati literi mekké a twrdé (BZ 1749 gram) tvrdé spoluhlásky
P. atpn Laczko Twrdy ( 1520 SČL); Martinus Twrdy (v Bytči 1592 U1); subst tvrdé [-ô] s pálenka: pány a gazdowe su cželadi sweg mnohe takowe, ne len twrdo zakazaty (NJ 1786-88); na tvrdo prísl výraz (o vajci) aby sa stalo tvrdým: wezmy frissne wayco a uwar ho na twrdo (RT 17. st); war tak dluho, dokud by wagce na twrdo neuwrelo (HT 1760);

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko TVRDÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 351×, celkový počet lokalít: 79, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 40×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 36×;
ROSINA, okr. ŽILINA – 22×;
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 19×;
LODNO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 19×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 15×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 12×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 11×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
CHVOJNICA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 9×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jedávala tvrdý chlieb et de vivre de pain dur
a tvrdý k chudobným et dur aux pauvres
a veľmi tvrdú, ktorá et très dur, qui
a zákony veľmi tvrdé et les lois très dures
ten malý tvrdý diamant ce petit diamant dur
to je naozaj tvrdé c'est bien dur
to tvrdé jadro, ktoré ce noyau dur qui
upletené z tvrdých prútov fait de branches sèches enchevêtrées
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu