Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

plný príd.

1. obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, op. prázdny; obsahujúci veľkú mieru niečoho: p. pohár vody, p-á fľaša mlieka; p-á miestnosť (ľudí), lúka p-á kvetov; srdce p-é radosti

2. kt. má všetky náležité zložky, nezmenšený, úplný: prísť v p-om počte, pracovať p-ým tempom, mať na niečo p-é oprávnenie; p. mesiac spln; vojak v p-ej poľnej s úplným výstrojom

3. bez dutín, op. dutý: p-é tehly

4. oblý, zaokrúhlený: mať plnšiu postavu; p-é pery mäsité

5. zvučný (význ. 1): p. hlas, tón

● expr. mať p-é nohavice, gate (strachu) veľmi sa báť; mať p-é ruky roboty, práce mať veľa práce; kričať, smiať sa na p-é hrdlo, z p-ch pľúc veľmi silno; povedať niečo na p-é ústa bez okolkov; je ho p. dom je hlučný; na p-é obrátky, p-ou parou, na p. plyn intenzívne; niečo je v p-om prúde intenzívne prebieha; mať p-é ústa niečoho ustavične o tom hovoriť;

plnosť -i ž.: p. hlasu; p. tváre

plný -ná -né 2. st. -nší príd.

plný plná plné 2. st. plnší príd. 1. ▶ obsahujúci také množstvo niečoho, aké sa niekam zmestí, naplnený do najväčšej možnej miery; op. prázdny: p. pohár mlieka; plná fľaša minerálky; nazbierať p. košík húb; ísť s plnými nákupnými taškami; napustiť si plnú vaňu vody; vydať sa na cestu s plnou nádržou (paliva); mať pocit plného brucha; ísť spať s plným žalúdkom najedený; niesol plnú náruč dreva; nerozprávaj s plnými ústami!
2. ▶ obsahujúci veľký počet niekoho, niečoho, veľkú mieru niečoho: plná čakáreň (ľudí); plné hľadisko, kino; lúka plná kvetov; skriňa plná šiat, topánok; obloha plná hviezd; príbeh p. napätia; pohľad p. bolesti, lásky, porozumenia; prežiť večer p. zábavy; byť p. života, energie, optimizmu; pracovať s plným nasadením; filmy sú plné násilia; parkovisko, lietadlo bolo plné plne obsadené; v lete je mesto plné turistov; počas sviatkov sú hotely plnšie; cítil sa zdravý a p. sily; Ľudovú nôtu vystriedala moderná hudba a hneď bol parket plnší! [Poľ 2003]
3. ▶ ktorý nie je ničím podmienený al. obmedzený; ktorý dosahuje najväčšiu možnú mieru niečoho, úplný: mať plné právo, plnú podporu; mať niečiu plnú dôveru; byť, urobiť niečo pri plnom vedomí; prebrať plnú zodpovednosť za niečo; vyjadriť p. súhlas s podmienkami; hradiť pobyt v plnej výške; nový terminál na letisku je už v plnej prevádzke; auto v plnej rýchlosti narazilo do stromu; v špičke je premávka plnšia a pomalšia; dom dostal p. zásah bol zasiahnutý a úplne zničený (bombou); Väčšina kritikov ho [film] prijala veľmi kladne, s plnou vážnosťou a úctou. [L. Ťažký] □ plná moc a) písomný súhlas inej osobe konať v mene splnomocnenca b) tlačivo na takéto poverenie
4. ▶ ktorý je v úplnosti, majúci všetky náležité zložky, ktorému nič nechýba, nezmenšený, kompletný, celý; syn. úplný; op. čiastočný: pobyt s plnou penziou; prečítať text, vyhlásenie v plnom znení; prísť v plnom počte; získať p. počet bodov; predstaviť sa plným menom; uviesť plnú adresu; dosiahnuť plnú zamestnanosť; využiť plnú kapacitu pevného disku; pracovať na p. úväzok; v zahraničí strávil plných päť rokov; [...] za vysokým múrom dvora vystupoval plný mesiac, strechy zalieval bielym svetlom, [...]. [L. Ballek] □ plná čiara súvislá, neprerušovaná čiara; plná poľná kompletná výzbroj a kompletný výstroj vojaka, ↗ i fraz.; v plnej miere, v plnom rozsahu celkom, naplno, úplne
5. i odb. ▶ ktorý je vyplnený (na celej ploche, v celom objeme): p. steh technika vyšívania; plná výšivka ktorej stehy pokrývajú celú plochu vzoru; p. plot; plná brána; múry sú z plných pálených tehál z tehál bez dutín, op. dutých; bot. p. kvet (napr. begónie, pivonky, ruže) s jedným al. dvoma radmi veľkých vonkajších korunných lupienkov a s ostatnými menšími, smerom do stredu kvetu sa zmenšujúcimi lupienkami, op. jednoduchý kvet; plné klasy sa vlnia vo vetre
6. ▶ (o postave, o častiach tela) majúci oblé, okrúhle, zaokrúhlené tvary; svedčiaci o tom: plná postava; plné líca; plné ženské tvary, prsia; plné pery tučné, mäsité, op. úzke, tenké; natrela si pery rúžom s perleťovým leskom, aby nadobudli plnší tvar; Voľakedy boli dámy plnšie a milšie. [V. Švenková]
7. ▶ (o živote, žití) intenzívne prežívaný, naplnený, bohatý, hlboký, zmysluplný: túžiť po plnom, plnšom živote; mal za sebou náročný, ale o to plnší deň; dať niečomu plnší zmysel; Je plný síl a nadšenia, tuší, že ho čakajú najlepšie, najplnšie roky života. [V. Mináč]; [...] prišlo k nemu to [šťastie v podobe živého tvora], v čo už nedúfal, a aspoň jeho staroba bude plnšia a čistejšia [...] [J. Tužinský]
8. ▶ (o hlase) jasne znejúci, zvučný, sýty, zvonivý: p. tón; jej hlas bol zrelší, plnší, mäkší; Plný kňazov hlas dunel v pracovni ako zvon. [R. Jašík]
9. vin., potrav. ▶ (najmä o víne) majúci výraznejšiu, hutnejšiu chuť, bohatú (odrodovú) arómu a harmonický pomer jednotlivých zložiek: plné víno; vína zo starších krov sú plnšie, aromatickejšie, plné minerálnych chutí; naše pivá sú plnšie, majú chlebovú chuť
◘ fraz. byť v plnom kvete a) (obyč. o strome) byť obsypaný kvetmi, práve kvitnúť b) (o človeku) byť na vrchole síl; dievča v plnom kvete dievča vo svojej najväčšej kráse, v kráse mladosti; mať plné brucho byť najedený, nasýtený; expr. mať plné nohavice/gate mať strach, veľmi sa báť; mať plné ruky práce/roboty mať veľa práce, byť (veľmi) zaneprázdnený; mať plné ústa niečoho al. hrub. mať plnú hubu niečoho dôležito a ustavične o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; expr. mať plné zuby niekoho, niečoho byť znechutený, zunovaný z niekoho, z niečoho al. presýtený niekým, niečím a nechcieť ho al. to už ďalej znášať, tolerovať, ďalej sa s ním stýkať, niečo robiť a pod.; mať plnú hlavu niekoho, niečoho stále mať niekoho, niečo na mysli; mať plný mešec mať veľa peňazí, byť bohatý; na plné hrdlo/z plného hrdla/z plných pľúc [kričať, smiať sa, spievať a pod.] veľmi hlasno, zo všetkých síl sa prejavovať pomocou zvuku; na plné obrátky al. na plný plyn [bežať, utekať, pracovať, robiť niečo] vykonávať nejakú aktivitu rýchlym tempom, naplno, intenzívne; niečo je v plnom prúde niečo intenzívne prebieha: žatva je v plnom prúde; plná poľná výstroj, výbava niekoho, napr. turistu, cyklistu; plnou parou [robiť niečo] veľmi usilovne, zo všetkých síl, naplno; plnou parou vpred čo najrýchlejšie; plný plnučičký al. plnučičký plný (pri zdôraznení) úplne, celkom, nadmieru plný; kniž. plným dúškom al. plnými dúškami [žiť, vychutnávať život, vdychovať vôňu] naplno, neobmedzene; povedať niečo na plné ústa al. hrub. povedať niečo na plnú hubu vyjadriť sa priamo, otvorene, bez okolkov; rozdávať/rozhadzovať niečo plným priehrštím/plnými priehrštiami dávať niečo viacerým ľuďom vo veľkom množstve, štedro; smiať sa na plné ústa al. hrub. smiať sa na plnú hubu a) veľmi sa smiať b) smiať sa neprimerane hlučne; ukázať/odhaliť niečo v plnej nahote ukázať niečo bez príkras, v pravej podobe al. poukázať na istú (často negatívnu) stránku veci, ktorá mala zostať utajená; často iron. ukázať sa v plnej kráse ukázať aj svoje negatívne vlastnosti; ukázať sa/zažiariť v plnom lesku a) (o človeku) predviesť to najlepšie, čo má al. čo vie b) (o veci) prejaviť sa v úplnosti svojich vlastností, kvalít; [byť, prísť, ukázať sa a pod.] v plnej paráde a) slávnostne oblečený, vystrojený ako treba b) naplno, v úplnosti, kompletne
◘ parem. plné brucho – prázdna hlava keď je človek veľmi nasýtený, ťažko sa mu premýšľa

bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)

celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národ • kompletný • neskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, komplet • úplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravdu • plný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené znenie • hovor. rovný: nebol doma rovných päť rokov • súborný • súhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dielo • expr.: celučký • celučičký • celunký • celulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1

mäsitý 1. obsahujúci mäso v hojnej miere • mäsnatý: mäsitá, mäsnatá tvár • tučný • plný: mäsitý, tučný zátylok (op. chudý), tučné, plné pery (op. úzke, tenké) • hrubý (op. tenký): mäsitý, hrubý nos

2. majúci bohatú dužinu • dužnatý • dužinatý: mäsité, dužnaté, dužinaté huby; dužnaté, dužinaté listy aloy

obsažný 1. ktorý má hodnotný obsah, ktorý má zmysel; obsahovo bohatý (op. prázdny) • hlboký: obsažná, hlboká myšlienka; (myšlienkovo) obsažné, hlboké dielo • bohatý • plný • plnohodnotný: prežiť bohatý, plný, plnohodnotný život • výdatný • sporý: výdatné, sporé myšlienky • kniž. pren. hutný (ktorý má hodnotný obsah sústredený na malom priestore): hutné verše

2. p. obšírny 1, rozsiahly 2

plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vrece • expr.: napchatý • nadžgatý • nadžganý • preplnený • expr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitý • okopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električka • expr.: plnučký • plnučičký • plnunký

2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celý • úplný • kompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostave • hovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1

sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedený • nasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtený • nachovaný • nakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statok • plný • naplnený: som už sýty, plný • expr.: napukaný • nasúkaný • nahltaný • napraskaný • naprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataní • hovor. expr.: napchatý • nadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchať • pejor.: nažratý • nažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chlieb • hovor. expr.: prejedený • presýtený • prepchatý • hrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratí • zastar. sýtny • det. al. zjemn.: napapaný • napapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatný • výživný • záživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná strava • žírny: žírne lúky • úrodný: úrodná zem • bohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silný • výrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbami • tmavý • temný: sýta, tmavá, temná modrá • tuhý • intenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňa • plný • zvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas

tučný 1. (o človeku) ktorý má veľkú hmotnosť, veľký objem; ktorý je obalený, obrastený tukom, obyč. o tele al. jednotlivých jeho častiach (op. chudý) • tlstý • telnatý: pod širokými šatami sa dalo vytušiť tučné, tlsté telo; tlstý, telnatý chlap • okrúhly • guľatý • expr.: bucľatý: okrúhle, guľaté, bucľaté detské líčka • nár. jablčistý: jablčisté prasiatko • plný • zaokrúhlený • oblý • kyprý: plné, zaokrúhlené, oblé boky, plecia; kyprá dievčina • korpulentný • objemný • zavalitý: korpulentná, objemná, zavalitá postava • mäsitý • mäsnatý (obrastený mäsom): spotené mäsité, mäsnaté ruky • sadlovitý • sadlový (obrastený sadlom): sadlovité, sadlové brucho sa mu pri smiechu natriasalo • obézny • pretučnený (nezdravo, chorobne tučný): množstvo obéznych, pretučnených ľudí • zažitý (dobre živený) • zastar. záživný: zažitý, záživný ženáč • hovor. silný: je silnejšej postavy • plnoštíhly (so sklonom tučnieť) • moletný • molet (neskl.): plnoštíhla, moletná dáma • expr.: tučnučký • tučnulinký • tučnunký • tlstučký • tlstunký • tlstulinký • guľatučký • zaguľatený: chutné tučnučké, tučnu(li)nké, guľatučké bábätko • expr. zried. tučnastý (Jesenská) • expr. pretučný: tučný, pretučný • expr.: vykŕmený • vytučnený • vytučený: dobre vykŕmený, vytučnený • expr.: rozkysnutý • rozkydnutý • pejor.: pupkatý • bruchatý • bachratý: pot sa perlil na čele pretučného, pupkatého, bruchatého, bachratého kuchára • hovor. pejor.: vypasený • dopasený • rozpasený • vyžratý: vypasený, vyžratý ako prasa • pren. pejor.: opuchnutý • spuchnutý • nár. expr.: odudlavený • naváľaný: odudlavený, naváľaný zadok • subšt. nacápaný • pren. pejor.: bravčový • svinský • prasačí (obyč. o tučnej tvári) • nespráv. bacuľatý

2. p. mastný 1 3. p. hrubý 1 4. p. veľký 1

zavalitý (o človeku) ktorý má väčšiu hmotnosť (najmä vplyvom rozvinutého svalstva) • objemný • korpulentný: zavalitá, objemná, korpulentná postava • zried. zavalistý: zavalistý človek • silný • mohutný • robustný: silný, robustný chlap • plný • plnší • plnoštíhly • silnejší: žena plnšej, silnejšej postavy • územčistý (zároveň nižší): územčistý muž • oblý • okrúhly • guľatý • zaokrúhlený • zaguľatený (obyč. pekne, príjemne): má oblú, zaguľatenú postavu • expr.: bacuľatý • bucľatý

p. aj tučný

plný príd.

1. obsahujúci také množstvo niečoho, že sa už viac nezmestí, naplnaný, napchatý niečím po okraje, vrchom naliaty, nasypaný (op. prázdny): p. kotol, pohár, hrniec, p-á fľaša, p. voz (sena), p. žalúdok (jedla), p. sud (vína, kapusty), p-á skriňa (šiat), p-á hrsť (kukurice), p-é vrece (zrna, zemiakov), mať p-é ústa (chleba), p-é električky (ľudí)

● hovor. mať niečoho p-ú hlavu stále na to myslieť; pejor. mať niečoho p-é ústa stále o dačom hovoriť; dávať p-ou rukou, p-ým priehrštím štedro; pejor. dostať sa k p-ému válovu (korytu), k p-ým válovom (korytám) na dobre platené miesto (miesta), urobiť kariéru; mať p-é vrecká mať veľa peňazí; má p-é uši kriku je veľa kriku, ohlušuje ho; expr. mať niečoho p-é zuby o krajne nepríjemnej veci;

2. obsahujúci veľa niečoho: p. dom, dvor, obchod (ľudí, detí); strom p. kvetov bohato zakvitnutý; strom p. ovocia ktorý dobre zarodil; p-á pivnica vody; mať plné oči sĺz, prachu; mať p-é ruky niečoho; p-é výklady (tovaru); Izba je plná rozkladacích hárkov a papierov. (Tim.)

3. naplnený niečím, bohatý na niečo: zrak p. odhodlania a plameňa, život p. práce a starostí, rok p. zmien, dni p-é biedy, má p-é oči smútku; Pohľad slnca plný. (Smrek) Keď sa vrátil, našiel dom plný radosti. (Heč.); dedina je p-á reči v celej dedine sa hovorí o niečom; list p. ponôs a plaču obsahujúci veľa smutného; izba (je) p-á smiechu hlasno a veľa sa tam smejú (obyč. viacerí ľudia)

● má p-é ruky práce má čo robiť, veľa pracuje; dieťa je p-é života veselé, životaschopné;

4. celý, úplný: p. akord; p. plat, p-á mzda, p. výkon; p. týždeň; p-é tri mesiace; dosiahnuť p-ú úrodu, uskutočniť niečo v p-om rozsahu; v p-om počte všetci; p. počet obrátok, mať p-ú istotu, uplatniť, pochopiť (niečo) v p-ej miere; mať, nadobudnúť p-ú platnosť; p. dosah, p. zmysel niečoho; mať (niečiu) p-ú dôveru; podpísať sa p-ým menom; venovať niečomu p-ú pozornosť; mať p-é právo, p-ú moc; mať p-é pochopenie (pre niečo); byť v p-ej sile zdravý, silný; (byť) v p-ej kráse veľmi pekný; v p-om zmysle slova v pravom, pôvodnom; byť v p-om kvete a) byť zakvitnutý (o strome); b) byť mladý, pekný (o človeku); byť pri p-om vedomí dobre si všetko uvedomovať; p-ým právom oprávnene; p-á čiara neprerušovaná; geom. p. uhol majúci 360 stupňov

● hovor. ísť, robiť niečo p-ou parou rýchlo, usilovne; kričať, volať, spustiť na p-é hrdlo, z p-ého hrdla veľmi hlasno; smiať sa na p-é ústa nahlas; povedať niečo, hovoriť na p-é ústa otvorene; dýchať p-ými pľúcami zhlboka; uháňať p-ým cvalom rýchlo; horieť p-ým plameňom veľkým; piť p-ým dúškom s chuťou; v p-om behu prudko bežiac; práca, reč je v p-om prúde intenzívne pokračuje; robiť, pracovať p-ým tempom intenzívne, usilovne, rýchlo; rozbehnúť sa na p-é obrátky rýchlym tempom; smiať sa, rozkričať sa na p-é kolo veľmi hlasno; byť v p-ej poľnej (o vojakovi) mať na sebe celý vojenský výstroj; hovor. byť v p-ej paráde sviatočne, slávnostne oblečený;

5. niečím vyplnený, naplnený (op. dutý): p-é tehly, steny, p-á lopta;

6. (o hlase, o zvuku) zvučný, jasný: p. tón; V chóre vyniká utešený, plný alt čísi. (Kuk.)

7. bot. p. kvet majúci zväčšený počet korunných al. okvetných lístkov;

8. oblý, okrúhly: p-á tvár, p-é líca, p-é pery; p-é ramená; (Bola) niečo plnej a trochu nedvižnej postavy. (Tim.)

pln p. plný

plný i pln príd. (povni, polen, pulen)
1. csl obsahujúci také množstvo niečoho, že to zaberá celý objem; op. prázdny: Poslaľi zme ťi pľnuo vrece švápki (Dol. Lehota DK); Ke_ca drabini plnie, klaďie sa na drabini obidvuma stranáma, klason do voza (Lišov KRU); Tan sa ešťe dosušilo, uľahlo a dobre bolo, kod bou̯ paláš plnej (V. Lom MK); Plní koš nakálaného dreva odniesel na chrpte (Brezová p. Brad. MYJ); Já si sen dám vodi do rána plní kotel, nech sa to odmočí a ráno príndem umit (Ružindol TRN); Doňeź mi vodi, aľe pulen harček! (Bzenov PRE); Jag bulo suše polne z miadom, tag obraceľi slameňag verh na spodek a krajni plaždž virezaľi (Rozhanovce KOŠ); Ket povni hordov (kapusty), priložime denka a na toto kameň, žebi zavažilo (Brezina TRB); polen voz jarcu (Sedlice PRE)
F. ništ či ni dobrva, lebo máš plní nos (Sirk REV) - máš všetkého dosť; lächko mu rospráväč, koj má plní vašok (Sása REV) - má veľa peňazí; pri prvém šramoce bi mal pľné krície (Brvnište PB) - zľakol by sa; je plná (Bošáca TRČ) - ťarchavá; má plnú hlavu (Bošáca TRČ) - je opitý; ja som pulna, ľem vodu pijem ot fčera (Záhradné PRE) - som najedená; plní sud ňehučí (Bošáca TRČ) - múdry nerozpráva veľa
2. csl obsahujúci veľký počet al. veľkú mieru niečoho: Kolo obeda sa obzieram, či je ešťe veľa roboťi, keď viďim povnvo ňebo mrakov (Šumiac BRE); F tej izbe bolo chlapou aňi capou, za plnú izbu (Detva ZVO); A košela bula plná fšamí, ako bi jú makom opsipal (Roštár ROŽ); Dzecí plná dzedzina (Bošáca TRČ); Poton tan ten prišél, tú kravu pichél, smradu bolo plní dvór ottoho teda, čo bola jako nadutá od datelini (Kostolné MYJ); Mav plné oči sĺs (Lukáčovce HLO); Ma pulnu papuľu zlatih zuboch (Kanaš PRE); Pulna karčma bula zos ciganami, ta som aňi ňešol dnu (Gelnica)
F. mať plnie ruki roboti (Rim. Píla RS) - mať veľa práce; toho bola plná ďeďina (V. Lom MK) - veľa sa o tom hovorilo; lúka bola plnom kveťe (Čelovce MK) - bohato zakvitnutá; difčence plné života a radosti (Sereď GAL) - veselé, životaschopné
3. tek, hont, jzsl s vyplneným vnútrom, bez dutín al. otvorov: To bola taká truhlička a v ňej také vreťeno s plním drevenním kolesom (V. Maňa VRB); Na Šechsvatíh mávali niékerí na hroboh aj velké plné krizantíne (Malženice HLO); Zástere zme višívali na plné kveti (Brestovany TRN); plňie dvere (Pukanec LVI)
L. plňí kľokoč (Pukanec LVI) - záhradný ker, bot. pajazmín panenský (Philadelphus virginalis); plné šlapi (Šurany NZ) - ploché nohy
4. okrúhly, zaoblený al. zaplnený do okrúhleho tvaru: Akú má plnú tvár (Slavošovce ROŽ); Je pekne videt, je plní mesác (Šurany NZ); A hente maľi polne vrecenko nahuľane (Sokoľ KOŠ);
L. polni meśac (Žakarovce GEL), puólní mesa̋c (Betliar ROŽ) - spln mesiaca; plnuo zrno (Mošovce MAR) - dobre vyvinuté, dozreté
5. zried. celý, úplný (aj o počte): A chiža mu bola plná v ohňi (Lešť MK); Chto idze do pulnich, ta ma vihodu, že hodzen mac trefu (Sabinov)
6. zvučný, hlasný: Aľe plnejm hlasom to kričalo (V. Lom MK)

polen p. plný

povný p. plný

pulen p. plný

plný [plny, pilný, polný, polen] príd
1. (o nádobe ap.) obsahujúci toľko niečoho, že to zaberá celý objem, naplnený, napchatý, naliaty: czo se doticze ssita mlinskeho, truhla gest giss plna (D. ŠTUBŇA 1569 KL); pytlyček plny jzopu teply remu zahany (HL 17. st); (mních) nikdy od stola newstál z plnim zalúdkem (VP 1764); Jano plny klobuk stressity (peňazí) mal (TURIEC 1773); wezmi hrst kminu plnu a war w wine (LR5 18. st); wezmi gednu plnu ližicu medu (RG 18. st)
F. plne su o tom knihy, plne usta, že za ne (ľudí) Krystus umrel (TP 1691) veľa sa o tom píše, hovorí; panj običeg magi swjich pochlebnjkuw a chwálorečnjkuw plnú ruku obdarowati (VP 1764) štedro
2. (o priestore) obsahujúci veľké množstvo niečoho al. niekoho: wsseczek widjek plny gest hayduchow (SKLABIŇA 1606); (Rebeke) ffragery prissly a plna chiza ge gich (KRUPINA 1716); plagosus: plny raň (KS 1763); Eufrasia nedala se namlúwit, pokud nenabrala plné ramena drewa (VP 1764); stromi plne owocj podpirag (PR 18. st)
3. bohatý na niečo, naplnený niečím: srdcze me gest plne zlych žadosty, hnewu a zawisti (BAg 1585); zdraw buď, Kryste, lásky plný (CC 1655); budzes dnyes kásdi pólen radosztzi (HPS 1752); contumeliosa epistola: s potupú plný list; aetas impensa labori: s prácu plny rok (KS 1763); (syn kráľa) berge do rukuw koccki stogice strachem prerazeny a plny (MK 18. st)
4. majúci všetky náležité zložky, celý, úplný: pakli by geden muz zabyl diete, ma geho plnym platem geho penizmi oplatiti (ŽK 1473); ktoz by list tento gmiel, chczeme, aby tomu teez przislusselo plne prawo wssech wieczy nahorze psanych (BUDÍN 1499 SČL); dawam plnu mocz a prawo timto listem (S. HRAD 1508 SČL) splnomocnujem: prystupil pred nasse plne prawo mudry a poctywy muz Mathey (RUŽOMBEROK 1572); od Duriana pryyatych pylnych f 8 (ŽILINA 1611); pred nas, do plneho czechu nasseho, predstupil poctiwy mladenecz Pawel (SENICA 1687); totot pisseme wam, aby radost nasse bila plna (Le 1730); Buh Otzetz, Szin i Duch sveti, polna Trojitze s. (AgR 1758); tak ňiňejšé dcéri moptiho slová ňikdo jinší bi ňebil v plném svém smisle, než sam Renait, pochopil (BR 1785) v pravom, pôvodnom;
x. pren (Bednár) sucze nezdrawy, ale plneho rozumu, tymto spusobem disponoval (testament) (PREŠOV 1650) správne, rozumne mysliaci
L. p. mesiac spln: drewa aby nespráchnately, po mesjcy plnem se podtinugu (KoB 1666); repu, mrkew chren pred plnym mesycem a po splnu sadati (MT 17. st)
F. p-m hrdlom volať, kričať veľmi hlasno: mnozy (bludári) plnym hrdlem wolali, že negsu podwodnýci (PP 1734); Fatima, plním hrdlem kričíc a kupcuv na pomstu žádajíc (BR 1785)
5. s čím niečím naplnený, vyplnený: jahody anebo owotce welyke, černe, plne wodnatosty (HL 17. st); wredy a plne pupence wiprjssti a wihazy se okolo ust (HT 1760); uber distentum: wymeno plné; atheroma: s kassowu opuchlinu plny wred (KS 1763); kownj žila, a to buď plná, buď prázdná (LZ 1776)
6. (o hlase) zvučný, jasný: zwučným plným hlasem, z čistým srdcem, radugme se dnessný deň (CC 1655)
7. (o rastline) kt. má zväčšený počet korunných al. okvetných lístkov: ruže niektera gest čerwena, gina byla a s tich gedna plna, kaderaweho lystu (HL 17. st); z hrebickuw plnych zahranych frissnich 7 hrstek (RT 17. st); nawar slezu, čo ma plnu ružu čerwenu, we wode (HK 18. st)
8. oblý, okrúhly: Fero, maleg udatneg postawy, plneg belaweg twary (PUKANEC 1788); (kôň) pakli ma dluhu ssigu a gest plen w bocich, ten beha richle (RG 18. st)
9. plnohodnotný, dôkladný, dobrý: sám (čitateľ) sobe zrownaty muzes, gestli gsy dobre wyrozumel predesslé wikladi, ale ku plnšému wyrozumenj nakrátce wiložjm (PW 1752); prečo gsťe sa plňsség nenaučili (BA 1789); plno
I. čísl zákl neurč mnoho veľa: hederatus: plno brečtanu (KS 1763); v dome ludu plno (ASL 1781); prutik z dobreho fagtu a plno rodiceho stromu odrezal (PR 18. st)
II. i plne prísl
1. celkom, úplne: mistri pozor magi dati i na swe wlasni kladiva, vedle vlady sobe plne daneg (CA 1647); malo gest, kteri by odpustky plne dosahly (SK 1697); Búch znať dává, že (derviši) plňe v jeho jsú lásce (BR 1785); uwer mudrcum, neb o tom oni sá plňe prezweďeli (BE 1794)
2. intenzívne, dôkladne: to plne pani rozwažiwsse, kde by ten statek mel spadnut (RUŽOMBEROK 1599); hystoria o utrpenjch a smrti Gežjsse Krysta od prorokú predzwéstowána, od aposstolú pak a ewangelistu plnegi wypsána gest (COB 17. st); merkug na wcely plne (!), ponewač se roga (PR 18. st); rozwažug plno sam w sebe ty weci, které sem powedel (BlR 18. st); iba plno vetná prísl je, bolo p. je, bolo zaplnené: rossa slúnečna plno na nj rosi biwa (MT 17. st); toto (Kristus) mluwil sem wam, aby radost wasse zustala u was a radost (!) wasse aby bylo plno (COB 17. st); -osť ž
1. naplnenosť, vyplnenosť: (bukvica) hlawy plnost čisty (HL 17. st); radost nestogi na brucha plnosti (GŠ 1758); plenitas: plnost (KS 1763)
L. když se plnost (mesiaca) skončuge, sstepiti se má (strom) (ID 18. st) spln; p. času konečná fáza, vyvrcholenie: panna bez porussenj sweho panenstwj w čas plnosti porodj (SP 1696); kdy plnost času prissla, poslal Buh syna sweho, učineneho z ženy (COB 17. st)
2. úplnosť, bohatosť: ya gsem poklad wssech daruw, s plnostj me každy muže prigiti milost (SP 1696); widzte tu plnost wsselikeg sladkosti (SK 1697); pri dokonany byly zwrchu napsane osoby v plnosty pritomnych z obczi (TRSTÍN 1709) v plnom počte; po smrtj panj matczineg zeme a lukj, ktere sebe matka zanechala, gesdlj gich we plnostj zadrzj, magi se mezj bratvov podelit (T. DVORY 1716)