Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zájsť -jde -jdu zájdi! zašiel zájdený dok.

1. chôdzou, dopr. prostriedkom sa dostať niekam, dôjsť; z. k obloku; do večera ta z-e; z. (s autom) do dvora, do chládku;

pren.: z. (pri)ďaleko (v rečiach) prekročiť mieru; z. do detailov príliš rozobrať; z. do krajností vystupňovať na najvyššiu mieru

2. pohybom sa stratiť z dohľadu: pozeral za ním, kým nez-l; z. za roh; mesiac z-l za oblak

3. (o nebeských telesách) zapadnúť (význ. 1): slnko už z-lo

4. i zájsť si odísť niekam za istým cieľom; staviť sa, zaskočiť: z. do mesta po balík, z. (si) do kina, z. (si) na obed, z. po opravára; niekam si z-me pôjdeme sa pobaviť; z. (si) za kamarátom; z-i k nám niekedy!

5. prihodiť sa, stať sa niekomu: z-lo ho nešťastie

6. pokryť sa vrstvou niečoho; zoxidovať: v teple mu z-li okuliare; z-né zrkadlo, z-né striebro; z-ná bielizeň zapraná

● neos. z-lo mu za nechty začalo ho oziabať; pomaly ďalej z-š rozvážne konanie je vhodnejšie;

nedok. zachádzať -a, zachodiť

1. k 2, 3, 5, 6

2. nadobúdať odtienok inej farby, prechádzať: žltá z-la do oranžovej

zájsť sa -jde -jdu zájdi! zašiel dok. hovor. pre zábranu v nadýchnutí upadnúť do bezvedomia: dieťa sa z-lo (od plaču); išiel sa z. od smiechu;

nedok. zachádzať sa -a, zachodiť sa

zájsť sa zájde sa zájdu sa zájdi sa! zašiel sa zašla sa zájduc sa zájdený zájdenie sa dok.

zájsť si zájde si zájdu si zájdi si! zašiel si zašla si zájduc si zájdenie si dok.

zájsť zájde zájdu zájdi! zašiel zašla zájduc zájdený zájdenie dok.

postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúť • zastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, choroba • zachvátiť • zájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané sucho • doľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkých • expr. prikvačiť: prikvačila ho bieda • navštíviť: navštívilo nás nešťastie • postretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličo • hovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutého • porozumieť • zachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvuk • postrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiach • vypozorovať • pobadať • vybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situácia • vystihnúť • vyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril

preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

3. p. rozšíriť sa 3

stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiť • mať čas • mať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúť • dostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihneš • zachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v hore • chytiť • dochytiť: ešte som poštára (do)chytil • stretnúť: stretlo ho nešťastie • zájsť • prikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsť • vybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potoka • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštu • expr. doskočiť (Ondrejov) • hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domov • expr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veci • expr.: frknúť • šibnúť: frkol, šibol za roh • hovor. expr.: zaletieť • zatrieliť (rýchlo)

2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúť • podbehnúť • zaliať sa • navrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

4. porov. zabehať sa 1

zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny • zadržať • chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojská • odviesť • zlapať • lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nim • pozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa • ovládnuť • expr. opantať • opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domov • zachvátiť • expr. schvátiť • premôcť • zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľ • preniknúť • prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdce • zájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťou • kniž.: pojať • jať: (po)jala ma úzkosť

zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájde • dôjsť • prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocie • expr.: zabehnúť • zbehnúť • vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výlet • staviť sa • zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostole • expr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domu • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť • odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštu • podísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne! • zatúlať sa • zablúdiť • hovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivo • zastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť • frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia deti • zahnúť • zabočiť • odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za roh • hovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budove • hovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kina • expr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríky • pozachodiť • pozachádzať (postupne zájsť)

2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašiel • zahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa • zarosiť sa • hovor. expr.: ošťať sa • zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťali • očernieť • sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernel • chem.: oxidovať • zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2

zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť • opanovať • ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územie • uchvátiť • uchytiť • kniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štáte • kniž. urvať: urvať si kus chleba • strhnúť: vládu strhli na seba víťazné strany • chytiť • zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiť • expr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeň • zasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúca • schytiť • pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtucha • ovládnuť • opanovať • zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujala • expr.: posadnúť • opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosť • popadnúť: naraz ma popadol strach • premôcť • zmôcť • preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odpor • zájsť • nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovom • prísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosť • vojsť (do niekoho): vošiel doňho hnev • kniž.: pojať • jať: (po)jala ich tieseň • pren. zajesť sa • častejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

zachádzať sa, -a, -ajú nedok. (od čoho, čím, v čom i bezpredm.) dusiť sa, omdlievať, strácať vedomie, zachodiť sa: z. sa od smiechu (Jes.); Rozjarení zachádzajú sa smiechom, až ich slzy zalievajú. (Letz) Zachádzali sa radosťou (Vaj.) veľmi sa tešili. Zachádzam sa v blaženosti. (Vaj.); ... kde sme všetci v slzách sa zachádzali rozcítení básňami. (Hurb.) Smiala sa, až sa zachádzala;

dok. zájsť sa

zachádzať¹, -a, -ajú nedok.

1. (kam) chôdzou sa dostávať do vnútra niečoho al. za niečo, vchádzať niekam, zachodiť: Zachádzajú do role. (Heč.) Alžbeta zachádza do domu. (Smrč.)

● neos. zachádza mi za nechty začínajú ma oziabať prsty;

2. (kam) dostávať sa niekam, k niečomu, dochádzať, prichádzať, prenikať na nejaké miesto; zachodiť: Zachádzame až k plotu. (Al.); pren. Práca ich prekročila medze domácej industrie a zachádzala na posvätnú nivu umenia (Vaj.) dosahovala umeleckú úroveň. Videla, že zachádza na také pole, na ktorom ho Adam nemôže sledovať. (Jégé); pren.: Mýliš sa, zachádzaš priďaleko (Min.) preháňaš. Je škodlivé zachádzať do puntičkárstva (Fel.) byť prehnane dôsledný na úkor veci; z. do krajnosti preháňať; z. na nesprávne, bludné cesty začať konať chybne, nesprávne;

3. (ku komu, kam) častejšie, občas al. pravidelne k niekomu, niekam chodievať, prichádzať, dochádzať; chodiť navštevovať niekoho; zachodiť: Letom častejšie zachádzal ku Koreňovským. (Vaj.) Do krčmy zachádzali priatelia. (Vaj.)

4. odchádzať, miznúť z dohľadu, zachodiť: Jaštery zachádzali spať. (Tat.)

5. (o Slnku a iných nebeských telesách) zapadať, zachodiť: lúče zachádzajúceho slnka (Jégé); Mesiačik za horu zachádzal. (J. Kráľ);

dok. zájsť

záchodiť¹, -í, -ia nedok.

1. (kam) chôdzou sa dostávať do vnútra niečoho al za niečo, vchádzať niekam, zachádzať: Svet zachodí za paluby do kabín. (Kuk.) Čím ďalej tým viacej zachodí do zmotaných uličiek. (Fig.) Vždy len do väčšej húšťavy zachodili. (Dobš.) Keď zachodila za uhol susedovie domu, musela sa obzrieť. (Kuk.)

● neos. zachodí mi za nechty začínajú ma oziabať prsty; pren. Zachodí mu to na srdce (Švant.) škodí mu to na srdce.

2. (kam) dostávať sa niekam, k niečomu, dochádzať, prichádzať, prenikať na nejaké miesto, zachádzať: Voz musel vždy zachodiť k mostu. (Kuk.) Nepotrebujeme tak ďaleko zachodiť. (Štúr) Teraz zachodia na rad (domov), kde je dcéra vydatá. (Tim.)

3. (ku komu, kam) častejšie, pravidelne niekam, k niekomu chodievať, dochádzať; chodiť navštevovať niekoho, zachádzať: Každý deň zachodili k nám susedia. (Jes-á) Nepáči sa mi, že zachodí k tej Anne. (Tim.) Zachodil do krčmy. (Podj.) Jakub do richtárov darmo nezachodí. (Ráz.)

4. miznúť z dohľadu, zachádzať: Za vrch zachodili pred večerom modré tône. (Bedn.)

5. (o Slnku a iných nebeských telesách) zapadať, zachádzať: Slnce už zachodilo a prišiel súmrak. (Vám.); pren. bás. pamiatka, nad ktorou slnko nezachodí (J. Kráľ) ktorá je večná;

6. zried. obchádzať: Po holiach zachodí dážď. (Kuk.)

7. (koho) zmocňovať sa niekoho, opanúvať, prenikať: Akýsi cit zachodí ju v jeho blízkosti. (Tim.); pren. Zakričí, až v ušiach zachodí (Pláv.) zalieha;

dok. zájsť

zájsť sa¹ (kraj. i zájsť), -jde, -jdu, zašiel sa dok. hovor. (od čoho, čím i bezpredm.) zadusiť sa, omdlieť, stratiť vedomie: Matka sa išla zájsť od smiechu, keď to rozprávala (Jes.) veľmi sa smiala. Zájsť sa ide od hanby (Laz.) veľmi sa hanbí. Ide sa zájsť od závisti. (Kuk.) Temer sa zašiel od jedu (Tim.) veľmi s hneval. Ona sa takmer zájde od dobrého jediva, od pohody, ale najviac od šťastia (Čaj.) je veľmi šťastná. Ide sa zájsť radosťou, že sedí s Grečom. (Laz.) Otec sa dobre nezájde hnevom (Ráz.) veľmi sa hnevá. Ide sa zájsť láskou k mužičkovi (Jes.) veľmi o má rada. Smiala sa, dobre sa tam nezašla (Dobš.) veľmi sa smiala. Tak chudinka tá deva narieka, dobre, že sa len nezájde (Sládk.) veľmi plače. Smej sa do zájdenia. (Hviezd.); nad žiaľom blízkych smiechom zájsť (Jes.); Dobre nezájde Janík od žiaľu (J. Kráľ) má veľký žiaľ. Temer zašiel od jedu (Tim.) veľmi sa hneval;

nedok. zachádzať sa i zachodiť sa

zájsť sa², -jde, -jdu, zašiel sa dok. (bez koho, bez čoho) zaobísť sa: Bez pomocnice nezájdu sa ani deň. (Kuk.) Bez čokolády sa dá ľahko zájsť. (Bedn.)

zájsť¹, -jde, -jdu, rozk. -jdi, min. zašiel, zájdený dok.

1. (kam) dôjsť niekam, chôdzou sa dostať na vzdialenejšie miesto: Nohy mi opuchli, ďaleko by som nezašiel. (Smrč.) Veď ti ja ta o moc ľahšie pešo zájdem! (Ráz.-Mart.) „Či je ešte ďaleko do Mikuláša?“ — „Do večera zájdete.“ (Al.) Čosi sme zašli, ale vrátiť sa ľahko, kto má dobré nohy (Kuk.) prešli sme cieľ, došli sme ďalej, ako bolo treba; pren.: Kam zájdeš so svojou úprimnosťou! (Vans.) čo dosiahneš. S bitkou ďaleko nezájdeš (Sakl.) veľa nedosiahneš. Kam by sme zašli! (Vans.) k čomu by sme dospeli. Priečnik pochopí, že zašiel priďaleko (Heč.) priveľa si dovolil. Zašiel s ňou tak ďaleko, že sa jej nemohol striasť (Žáry) nadviazal s ňou príliš úzky styk. Bolo by to zašlo priďaleko (Fel.) prekročilo obvyklú mieru. Rád zašiel na bludné chodníčky, hoci bol synom dobrého gazdu (Tim.) robil nedovolené veci.

● Pomaly ďalej zájdeš (prísl.) rozvážnym konaním dosiahneš viac.

2. zájsť (si) (kam, ku komu i s neurč.) na chvíľu, na skok niekam, k niekomu ísť, navštíviť niekoho; podísť; zaskočiť: Zašiel pozrieť, oč sa to tam robí. (Jégé) Bola v nemocnici za synom a zašla aj k nám. (Bedn.) Keď chce zájsť mládenec za dievčaťom na vohľady... (Tat.) Zašla medzi ženy, podrkotala, aj klebety vše doniesla. (Taj.) Ako kandidát poslanectva bude musieť k mnohým zájsť. (Jes.) Pán minister, keby ste zašli na vnútro a spýtali sa, čo to má znamenať. (Urb.) Oblečie sa a zájde si do obchodu. (Taj.) Večer máš kedy? že by sme si voľakde zašli (jaš.) šli sa niekam pobaviť; z. (si) na pivo, na kávu ísť vypiť niekam, napr. do kaviarne; pren.: Zašiel si na vážne otázky (Šolt.) začal sa s nimi v rozhovore zapodievať. Zájdu v reči i na to, čo kam... (Ráz.) odbočia od hlavného predmetu rozhovoru. Tajne zájde pohľadom ku dverám (Tim.) nebadane sa pozrie.

3. zájsť (si) (po niekoho, po niečo, kraja, i pre niekoho, pre niečo) ísť vyhľadať niekoho s cieľom priviesť ho niekam, ísť niečo vziať: Inšpektor sám zašiel po richtára. (Taj.) Musela zájsť po kominára. (Zúb.) Keď chceš, zájdem ti pre bravčovinu. (Al.) Zašiel si preň a podal nám ho (chlieb) v obrúsku. (Kost.)

4. (kam) chôdzou sa dostal za niečo al. do vnútra niečoho, vojsť, prejsť: Zašli pod široké strechy domov, aby nemokli. (Jes.) Spoza chrbta, kým zašla za uhol, sipeli ešte za ňou hlasy. (Chrob.) Zájdete za vŕštek a už zabudnete (Kuk.) len čo odídete inam. Samko zašiel za dedinu a rozmýšľal, čo si počať. (Taj.) Keď loď mala zájsť za predhorie, máchali šatkou jeden na druhého. (Kuk.)

● neos. zašlo mi za nechty začali ma oziabať prsty; Zima mu za nechty zašla. (Kuk.)

5. zried. (komu čo) prísť niekomu do cesty, zataviť niekoho v ceste: A keď blížili sa k mestu, Turkyňa im zašla cestu. (Chal.)

6. odísť ďalej, stratiť sa z dohľadu, zmiznúť z dohľadu: Kamaráti zašli, zmizli. (Hor.) Kroky zašli. (Jégé) Nevystrelil (na vtáky), lebo videl, že mu už zašli. (Jégé) „Videl si ho?“ — „Videl, ale mi potom zašiel za kosodreviny.“ (Švant.) Voz sa prevalí za vŕštek, dedina zmizla, len jasene z nej čnejú, i tie už zašli. (Kuk.)

7. (o nebeských telesách) zapadnúť: slnko zašlo (za oblak, za horu, za obzor) zapadlo;

8. minúť sa, pominúť: Sláva zašla, moc pominula. (Kuk.); v svete zašlej mladosti (Botto); Čo bolo, zašlo, zašlo už. (Vám.) Skutok s mladosťou zájde na veky. (Jes.) Zašiel v mládeneckom veku (Jégé) zomrel. Noc už zašla, nastúpil deň (J. Kráľ) prešla, minula sa; pren. Hlas mu v hrdle zašiel (Kuk.) zadrhol sa.

9. (koho) prihodiť sa, stať sa niekomu, zastihnúť, zasiahnuť: Ak by ťa čokoľvek zašlo, na mňa sa vždy môžeš spoľahnúť. (Zúb.) Čo ťa zašlo nemilého, (Urbk.) Hodinkám sa čosi stalo. Na mori ich čosi zašlo. Do tých čias chodili poriadne. (Kuk.) Ťa ešte zájde také šťastie. (Taj.) Zvesť bola tým ukrutnejšia, že ich zašla po krátkej radosti. (Kuk.) Statok zašla bieda. (Kuk.)

10. (koho) zasiahnuť, zastihnúť: Ak ho chladnejšie povetrie zájde, beda (Tim.) ak prechladne. Zašiel ho chlad (Kuk.) pocítil chlad. Štebotali za rohom, až ich noc zašla (Taj.) zastihla. Chlapi padali ako snopy, a ktorých nezašiel prút, pobrali sa v nohy (Dobš.) nezasiahol. Nemohla sa hnúť, porážka ju zašla v bok. (Tim.)

11. (koho i komu čo, zried. čím) pocítiť, zažiť niečo; zmocniť sa niekoho, preniknúť niekoho (po pocitoch, dojmoch ap.): Voreckého zašiel pocit, ako keby ho nešťastie bolo zastihlo. (Jégé) Odnášajú si mocný doje, čo ich zašiel v stánku. (Kuk.) Zašla ho smutná spomienka na nešťastného gazdu. (Švant.) Zašiel ho ukrutný žiaľ. (Podj.) Zišla mu na um žena a hneď ho jed zašiel (Tim.) nazlostil sa. Zájde ho dobrá vôľa (Kuk.) dostane dobrú vôľu, náladu. Ak ich vôľa zájde oženiť sa... (Tim.) ak sa im zachce. Keď mu zájde potreba, vďačne by sa navrátil. (Kuk.) Zájde mu dušu žiaľ. (Taj.) Zájde jej srdcom chlad (Tim.) pocíti ľahostajnosť, nenávisť k niekomu. Mňa taký sen zašiel, musel som si ľahnúť (Lask.) zmocnila sa ma ospalosť. Richtárka pradie nad chorým, aby ju sen nezašiel (Kuk.) aby nezaspala;

nedok. k 1, 2, 4, 6, 8 zachádzať¹ i zachodiť¹

zájsť², -jde, -jdu, zašiel, zájdený dok. (bezpredm. i čím) pokryť sa tenkou vrstvou niečoho, najmä pary, špiny; (o kove) oxidovať, očernieť: Sňal z nosa okuliare, ktoré zašli parou v teplej izbici. (Tim.) Keď mu okuliare zašli, dôkladne ich čistil. (Rys.); sklo nezašlo (Kuk.); Tabatierky nám už stačili očernieť, retiazočky zájsť. (Jes.) V kuchyni čistota: ešte nestačili zájsť mosadzné ozdoby. (Tat.) Nezašla hrdzou šabľa kalená. (Mih.); pren.: Starej oko zašlo tieňom (Tim.) v očiach sa objavil výraz nespokojnosti. Srdom oči zájdu. (Rys.) Očú obidvoje zájde mi slzami (Horal) oči sa zalejú slzami. Bledá tvár dievčaťa zašla jasnou červeňou (Jégé) dievča sa začervenalo. Tvár mu zašla krvou (od hnevu) (Hor) očervenel. Odpľul si, lebo mu hrdlo zašlo (Urb.) nazbierali sa mu v ňom sliny. Kdesi dymom zašli (nohavice) (Kuk.) napáchli;

nedok. zachádzať, zried. i zachodiť²

zájsť sa dk omdlieť, stratiť vedomie: ten pak ocet gest dobry, kdy se nekdo zagde, toliko aby s nim nos aneb prse potrel (MT 17. st)

zájsť¹ dk
1. kam dôjsť niekam, chôdzou sa dostať na vzdialenejšie miesto: kdyz na wyrch na zyta przyssly, zassel geden a on ta stal y posluchal nad diedynu, czo slyssety, a kdi wartu poczul, zase se wratyl (ANTOL 1571); poslal sem dnes jedneho sspeha, aby až ku Spysssu zassel (BYTČA 1604); ach, jak od žalosti vyndu z této Banské Šťavnici, ach, kdeže já nyní zajdu, zdaš k turecké hranici? (AD 1770-90)
F. stratíš-li milú vec, byť bys kde zašel preč, preceť na pamet prijde o spomienkach; kterežto (umenie) kdo nagde, kdekoliwek zagde, wssecky statky sebu ma (BV 1652) o cene vzdelania; z. (z tohto) sveta zomrieť: gestliže by s tohoto sweta zassiel, magj na pokrwnost tegto Marti Kozoweg zeme prygiti (P. ĽUPČA 1663); cym daleg zagdess zlu cestu, wíc sa wracať musiss (GV 1755)
2. kam, ku komu na chvíľu, na skok niekam, k niekomu ísť, navštíviť niekoho, podísť, zaskočiť k niekomu: sswagre, prosim was, wihledagte pater Kelcza, zagdite k nemu (s. l. 16. st); jest jim take dovolena ustavična krčma, aby svoje pivo i vino prodawali. Kdyby Jich Oswicenosti aneb jich ditky a potomci mezi nie zašli, poctivie maji je kochati a prijati (ORAVA 1625 U2); predoznameny p. farar bezpochyby na reqvisitiu p. Schluch Palowu tomuže p. Bulynskemu howoril, aby gesste k panu Lucae zassiel (DRAŽKOVCE 1730)
3. ku komu, pre koho ísť, vyhľadať niekoho s cieľom priviesť ho niekam al. poprosiť ho o službu: búh bohuv, Jupiter, pre ňu z neba zašél (BR 1785)
4. kam chôdzou sa dostať za niečo al. do vnútra niečoho, vojsť, prejsť: od lawky issel k domu Postrihacsowemu, kdessto zagducze za ten dom, wlezel nuter do pitwora (VÍŤAZ 1765); když ja branu zajdem, horce plakat budem (AD 18. st)
5. (o dobytku) dostať sa, preniknúť do cudzieho majetku: zeby y na druhu stranu nezayssel, protoze chczely sme W. M. prosyty, zeby ste raczyly dopustity nassimu dobytku pastwu tam (BLATNICA 1589); to (svedok) takže widel, že Kolpassane kdy tam zassly z owcziamy, gestli koho widely, zaras utekaly s nimy (KRUPINA 1691); oznamili yemu, zeby yeho statek yemu zassel (SKALICA 1723)
6. odkiaľ odísť ďalej od niečoho; stratiť sa z dohľadu; práv cielene, vedome obísť niečo (mýtnicu): a kterzyz by pak czlowiek zassel, zaruceny czlowiek, a miel se vstawiti, to musy rukoymi dokonat (ŽK 1473); na ktereyžto kopanyczy kdy sme mu gedneho cžasu bily popasly owes, museli sme zaplatyty, nebo mne toliko dwe kozy boly zayssly (P. LEHOTA 1641); ze kdi gedneho cžasu fatensowi bil skapal anebolissto zassel wol, toho czasu fatens ale samodesati hledagicze takoweho wola, natraffili na gedneho Kochanowcsana (Z. LIESKOVÉ 1727); a s krádežníka domu preč zágdú? (BN 1790)
7. (o Slnku) zapadnúť: komuz nietczo platiti magi, ten musy hledieti, dokadz slunce zaygde (ŽK 1473); potom pan Melicher Rakssiansky prissiel spolu i z Mackom, ale weczer, in hora suspecta, giss sluncze bolo zasslo za horu (D. ŠTUBŇA 1595 E); povecže mi, o jakovem čase si tajšla k vode? Kdy slunce zaiti malo v našej dedine (S. ĽUPČA 1732 CM); gaknáhle slunce zágde neb swýčka wen se wynese, hňed tu swetlo domu slúžyci se straťy (PP 1734); occasio sole: kdiz slúnko zapadlo, zasslo (KS 1763)
8. minúť sa, pominúť (sa), stratiť (sa): zieby Beno Prybyss yakožto stary otecz sweho syna dietkam dal od pietiadwacziety zlatych diedizny na wiziweny za ty časy, za ktere zasslo od datum na kazdy rok fl 2 d 50 (P. ĽUPČA 1591); običeg magu, gestly pluta zagde anebo swadky se treffugj (TURIEC 1778)
9. koho čo prihodiť sa, stať sa niekomu, zastihnúť, zasiahnuť niekoho, niečo; prekvapiť niekoho: to mu giz nicz ucziniti nemohu, nebo gsu mye welmy pilne wieczy zassly (NAJBACH 1460); ale gakzby se s nim opozdil a potom tebe gina prace zassla (KORYČANY 1560); potom take meczy nymy mesto nasslo, aby rychtare stareho po Nowem rocze yakekolwek dawffky (!) zassly, on ma tto wsseczko podstupowaty (L. TRNOVEC 1576); mug pan nekoljkrad se postrogil y kone dal posedlat, a wzdiczkj ho nowa, nowa pratcze zagide (ORLOVÉ 1661); paklibi gedneho aneb druheho stellira nedostatek robotnikuw zassel, gako se zwičagne stawa (CA 17. st E); Yakob Patriarcha, když z domu otce sweho Yzaka wisgel, na ceste zassla ho tmawa noc (MS 1758)
F. y giduce do domu, zassiel nas z nocou y dien, stupely sme do bzdenowskoho mlina (BAJEROV 1685 E) zastihla nás noc
10. koho obísť niekoho: general Szenuss do zrubu wnissiel, takže spatrice tam Sedo Martina, geho od dwery zassiel, po chrbte za wazy ho chitil (SUČANY 1748); hajdusy sa sylně branili, ale Nemec gjch y po hrbte, gjch zagdúce, potjral, takže nekteré hajdustwo utjkat muselo (ŽD 1799)
11. s kým naložiť s niekým istým spôsobom: kterak gsem zassiel s tiem zlym czlowiekem, zegmena Struczkem (GEMER 1459)
12. proti komu čím napadnúť niekoho niečím (rečami): won pak Jan zwrchupsany, zebrawssy dobrzych lidy dwanaczte, ssel gest s nimy na krunth pana Andrisa do domu geho a odpytowal gest od neho, czoz gest proti nemu zassel reczmi neprawymi (ĎURČINÁ 1565); prosyl gest za milost a odpussteny sweho hrychu, s kterym predne proty Panu Bohu, potom tež proty otcy swemu y wrchnosti byl zassiel (S. ĽUPČA 1605);
13. na čom ubudnúť, zmenšiť sa: ta wecz wšudi zgewna gest, ze obili wšeligake, gestli sa eodem z jednej hromady na druhu meni, hnet na nem zajde a schybi (KOŠECA 1718)
14. do čoho preniknúť, vryť sa do niečoho: (rana) hlboko do Prisistráta boku zessla bila (PT 1778); zajsť si dk
1. kam zaskočiť niekde: guss som sy ga na tu Turu zajsol, eg, guss som sy ga ssvarne divča nagsol (KCS 18. st)
2. ku komu vyhľadať niekoho s nej. cieľom: zájdem si k tovarišovi, aby zašel se mnú nekam pohledať takú chasnicu (PV 1761-81)

zájsť² dk čo čím pokryť sa niečím: wydel mesto uderenja, ktere krvou zasslo bilo na chrbte (LACLAVÁ 1677); pozor sa ale ma na to dati, aby se nedotikali aneb aby gich pot nezagssel (SN 1772); od djel a pisstol strelby zem se trásla, dýmem twár zassla (MKH 1799)

zájsť³ dk nastať: tjmto cjlem, geli sucho zašlo, každodene wjckrát pokropit až pokudkoli puki zo zemi se newyklubali (HRANOVNICA 18. st)