podzim, -u m. kniž. zastar. jeseň (Hviezd., Jes.) podzimný príd. jesenný: p-é slnko (Vaj); p. vietor (Kuk., Jil., Urbk.)
podzim i podzimok m. záh zried. jeseň: Teda né pre_zimu, ket je zamrzu̯é, tak né, ale na podzim, a to sa nechá premrznút (Radošovce SKA); podzimek (Brodské SKA)
podzim, podzimok [-ok, -ek] m jeseň: (smutnohra) na podzim nastala (D. ŠTUBŇA 1599 E); autumum: podzymek (VTL 1679); oczun na podzim kwytne (HL 17. st); zyma, gar, podzymek, leto, čtyry častki roku (GV 1755); nakopag w podzym chabzdja (HK 18. st); na presadzovana stromkow neglepssi čas gest podzimok, gasen (PR 18. st); -ný príd: orač by prigal podzimny y garni desst (Le 1730); oporice: yasénny, podzymny (KS 1763); nastawa podzimnj oránj (SOKOLČE 1773); času podzymniho tela nasse mdlobam poddane gsau (CS 18. st) L. p. kvet bot rastlina z rodu narcis Narcissus: narcissus: podzimnj kwet (KoB 1666); narcissus: narcis, zlatohláwek, kwet prosny, - podzymny (KS 1763); sicilimentum: otawa, podzymne seno (KS 1763) mládza