mok -u m.
1. tekutina, kt. obsahujú niekt. orgány al. sú v nej uložené: tkanivový, mozgový m.
2. expr. nápoj: sladký, opojný m.
mok moku pl. N moky m.
mok moku pl. N moky m. 1. kniž. ▶ tekutina na pitie, nápoj: lahodný, opojný, osviežujúci m.; zlatistý, zlatý, perlivý m. obyč. víno; milovník horkastého pivného, chmeľového, penivého moku; piť kvalitné, vzácne biele, červené moky; Pozorne sledoval tenký prúd priezračného moku, čo stekal do demižóna. [M. Zelinka] 2. lek. ▶ tekutina, ktorú obsahujú niektoré orgány al. v ktorej sú niektoré orgány uložené: medzibunkový, tkanivový m.; cirkulácia mozgovomiechového moku
mok p. nápoj
nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj • zastar. nápitok: božský nápitok • almázia • malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia • občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením • hovor.: pijatika • pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika • expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok • nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár • hovor. expr.: ločprda • ločprdina (zlý nápoj) • pejor.: brečka • žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť
mok, -u m. kniž. nápoj, tekutina: sladký, opojný, zlatý m. obyč. o víne;
lek. tekutina, v ktorej sú uložené niektoré orgány al. ktorá je v niektorých orgánoch, likvor: mozgovomiechový, očný m.
mok m tekutina, šťava: humor, liquor: mok; nádobka diwného moku plná (PD 18. st)